Legendárny hokejista Igor Liba, ktorého v 80. rokoch minulého storočia často označovali za prototyp všestrannosti, oslávi v stredu okrúhle 60. narodeniny.
Výborný korčuliar s perfektnou prihrávkou, fyzicky i technicky dokonale vybavený s vyváženou útočnou a obrannou činnosťou, budil na ľade rešpekt a viac ako desaťročie patril k oporám československej reprezentácie. V zbierke jeho úspechov vyčnievajú zlato z MS 1985, okrem toho je držiteľ striebornej medaily zo ZOH 1984 i bronzovej zo ZOH 1992.
Igor Liba sa narodil 4. novembra 1960 v Prešove. Chlapca, ktorý vyrastal v skromných pomeroch, lákal šport odmalička. Skúsil aj futbal, ale - ako sám vraví - napokon sa spontánne rozhodol pre hokej, ktorý začal hrávať ako desaťročný v rodnom meste za ZPA.
V roku 1978 prestúpil do VSŽ Košice, s ktorými získal dva československé tituly (1986 a 1988) a jeden slovenský (1999). Dva tituly majstra Československa si vybojoval tiež s Duklou Jihlava (1983 a 1984), za ktorú hrával počas vojenskej služby.
V československej najvyššej súťaži a v slovenskej extralige odohral Igor Liba 589 zápasov a strelil 285 gólov. V ročníku 1981/82 sa stal s 35 gólmi kráľom ligových strelcov. Za sezónu 1983/84 získal Zlatú hokejku pre najlepšieho československého hokejistu a v ankete časopisu TIP bol vyhlásený za najlepšieho útočníka.
Pre československú reprezentáciu ho objavil v roku 1982 tréner Luděk Bukač. Odohral za ňu 211 zápasov, čo je najviac spomedzi všetkých slovenských hráčov a dal 66 gólov. V roku 1993 absolvoval jediný zápas za slovenskú reprezentáciu. Aktívnu kariéru ukončil tam, kde ju začínal - v Prešove v sezóne 2002/2003 vo veku takmer 43 rokov. V roku 2005 sa stal členom Siene slávy slovenského hokeja.
Medzi najvýznamnejšie úspechy Igora Libu patrí zisku titulu majstra sveta v roku 1985 v Prahe, ako aj striebornej medaily na ZOH v Sarajeve v roku 1984 a bronzu na ZOH v roku 1992 v Albertville. Celkovo štartoval na troch zimných olympiádach a šiestich majstrovstvách sveta. Počas víťazného ťaženia na pražských majstrovstvách sveta vytvoril spolu s kapitánom československého tímu Dušanom Pašekom a krídelníkom Vincentom Lukáčom mimoriadne produktívnu útočnú formáciu, ktorá bola v tom období jednou z najlepších na svete.
Z ďalších piatich svetových šampionátov si priviezol štyri medaily: dve strieborné z MS 1982 (vo Fínsku) a 1983 (v NSR) a rovnako dve bronzové z MS 1987 vo Viedni a 1992 (Bratislava, Praha), keď bez medaily sa vracal iba z MS 1986, ktoré sa konali v Moskve.
Brilantný a všestranne vybavený hokejista padol do hľadáčika klubov NHL. O tom, že si ho už v roku 1983 z 91. miesta vybralo mužstvo Calgary Flames, však ani nevedel. O drafte sa dozvedel až o päť rokov neskôr, keď sa vybral do zámoria. Hoci mal možnosť emigrovať, nikdy tak neurobil a rozhodol sa odísť až vtedy, keď mu to komunistický režim oficiálne umožnil. Stalo sa tak po ZOH 1988, ktoré usporiadalo práve kanadské Calgary.
Prvou zastávkou Igora Libu v zámorí bol New York Rangers. Za klub z Manhattanu odohral len desať zápasov, pokiaľ ho nevymenili do Los Angeles Kings. V Kalifornii nastúpil v 37 zápasoch s bilanciou sedem gólov, ku ktorým pridal 18 asistencií. V kádri Kings vtedy žiaril najlepší hokejista histórie Wayne Gretzky, s ktorým si Liba zahral v jednom útoku.
„Ja som o tom ani nerozmýšľal, že som prvý Slovák, že hráme v NHL. V tej dobe sme nad takými vecami nerozmýšľali ako teraz, každý má cieľ NHL. Prišlo to samo. Bol tam iný hokej. Vtedy kanadský hokej znamenal, že sa prešlo cez červenú čiaru a nastrelil sa puk. Teraz je to opačne. V NHL vidíme európsky štýl hokeja. Keby som hral teraz v NHL, tak to je radosť. My hráme v Európe taký ťažký, upracovaný hokej. Tá technika a krása sa vytratila – presťahovala sa do Kanady, do Ameriky," povedal Liba.
Svoje bohaté skúsenosti odovzdáva v súčasnosti tým najmenším – deťom vo svojej akadémii, ktorá sídli v obci Čaňa neďaleko Košíc.
Zdroj: TASR