Zo Spiša vzišlo veľa kvalitných športovcov, no ak by sme mali vybrať disciplínu, v ktorej tento región kraľuje, tak je to určite beh cez prekážky.
Olympionička Miriam Cupáková-Bobková vlastní stále platné rekordy na sto metrov žien i junioriek a bronzový medailista z majstrovstiev sveta 1997 v Aténach Igor Kováč je majiteľom rekordu 13,13 na vzdialenosti 110 metrov. No a najnovšie sa môže spišskonovoveská atletika pochváliť aj bronzovým medailistom z juniorských majstrovstiev Európy v behu cez prekážky na 400 metrov. Vo švédskom Borase sa o to vlani postaral Matej Baluch.
„Bola to celkom náhoda, ale za medailu som rád. Dodalo mi to veľkú motiváciu a tú eufóriu sa snažím preniesť aj do tréningov. Verím, že podobné výsledky ešte prídu,“ usmieva sa atlét z klubu AŠK Slávia Spišská Nová Ves.
Jeho trénerom nie je nikto iný, než Edmund Kováč, mladší brat spomínaného Igora Kováča. Baluchovu prípravu prevzal na jeseň 2015 po známom spišskonovoveskom trénerovi, funkcionárovi a rozhodcovi, zosnulom Ľudovítovi Strachem.
„Matej má výškový hendikep, ale na svoj vek je veľmi rýchly. Chce to už len zladiť techniku s rýchlosťou a potom bude dosahovať ešte lepšie časy. Osobne ma teší, že je to bojovník, srdciar. Nebojí sa pretekov a práve v nich podáva najlepšie výkony,“ popisuje hlavné kvality svojho zverenca Edmund Kováč. Ako správny tréner pochopiteľne verí, že medaila zo švédskeho Borasu nebola poslednou. „Musíte v to v prvom rade veriť. Matej má danosti a určite sa môže prepracovať do slovenskej špičky. A možno aj do európskej. Pracuje totiž veľmi svedomito, čo vyústilo aj do tej medaily. Ak sa chce posunúť ďalej, musí v tom pokračovať.“
Svojimi odbornými radami talentovanému Spišiakovi vypomáha aj samotný Igor Kováč.
„Matej má dobrú hlavu a pánbožko mu nadelil rýchle nohy. To je dobrá kombinácia. Talent určite má a preukázal to na juniorských ME. S bratom mu veľmi radi pomôžeme a verím, že raz dosiahne pekné výsledky aj na ďalších šampionátoch či olympiáde,“ konštatuje Igor Kováč, ktorý je trénerom v Dukle Banská Bystrica. A práve tam si svojho zverenca plánuje stiahnuť už na jeseň. V pozícii zamestnanca armádneho oddielu by mal totiž kvalitnejšie podmienky na prípravu.
Práve v rámci lepšej prípravy dochádzajú bratia Kováčovci s Baluchom do Košíc.
„Ovál v Spišskej Novej Vsi je kratší a ostrejší. Momentálne s Matejom trénujeme štvorstovku a preto využívame práve takýto ovál, ktorý sa nachádza v Košiciach. Vďaka tomu tak netrpia jeho nohy tak, ako by tomu bolo v Spišskej,“ vysvetľuje I. Kováč dochádzanie do metropoly východu.
Baluch sa venuje disciplínam 110 i 400 metrov cez prekážky, no všetko nasvedčuje tomu, že jeho hlavnou kategóriou bude dlhšia z nich. Igor Kováč sa tak asi o svoj rekord obávať nemusí.
„Keďže nám nenarástol do takej výšky, osobne vidím jeho budúcnosť na dlhšej trati. Bol by som však veľmi rád, ak by ma raz obral o ten rekord práve on. Stále totiž hovorím, že rekordy sú tu na to, aby sa prekonávali. A Matejovi by som to naozaj doprial,“ usmieva sa Igor Kováč, ktorého rekord s hodnotou 13,13 pôsobí neprekonateľne. „Treba povedať, že ten čas je naozaj kvalitný. Ak ho chce atlét zabehnúť, musí sa na to narodiť. Ja stále tvrdím, že takí bežci tu na Slovensku sú, len ich nikto neobjavil. Raz sa niekto určite nájde, ale nie je to ľahké. Bol to totiž naozaj čas hodnotný aj na svetové pomery.“
Isté je, že úspešný tréner predstavuje pre mladého prekážkara najlepší možný vzor. V rámci motivácie mu môže púšťať svoj slávny bronzový beh z majstrovstiev sveta.
„Ja si to sám nepúšťam a nieto ešte, aby som to púšťal zverencom. Na ten svoj beh si spomínam iba vtedy, keď mi to niekto pripomenie. Faktom však je, že sú to príjemné spomienky,“ hovorí so skromným úsmevom Igor Kováč.
Jeho mladý zverenec však vie veľmi dobre, kto to bol Igor Kováč. „Videl som to niekoľkokrát a bolo to super. Bol to veľký úspech, za ktorým stála hlavne výborná technika. Je inšpiratívne, že aj bežec zo Spiša to dotiahol tak ďaleko a vedel konkurovať najlepším na svete.“
K podobným úspechom vedie jediná cesta a tou je poctivý tréning. Baluch preto nelenil ani počas karanténneho obdobia.
„Museli sme sa vynájsť a trénovali sme doma i v lesoch. Teraz už trénujeme naplno a pokračujeme v príprave na sezónu,“ hovorí študent spišskonovoveského gymnázia, ktorému pandémia koronavírusu celkom pomohla. „Veru, keďže končím štvrtý ročník, maturitu som dostal v podstate zadarmo. Priemer som mal dobrý a tak som o maturitu nežiadal. Bol som nadmieru spokojný.“
Venovať sa tak teraz môže výlučne športu. Svoju pozornosť teraz sústredí na budúcoročné majstrovstvá Európy do 23 rokov.
„Postupne prechádzam do mužskej kategórie a je to teda ťažšie. Chcem však bojovať a odkukať od starších bežcov cenné poznatky,“ pokračuje Baluch, ktorého malým hendikepom je jeho výška. „Čím som starší, tým viac sa mi zvyšujú prekážky. A keďže som nižší, tak je to moja nevýhoda. Na štvorstovke sú prekážky nižšie a tam sa to teda tak neprejavuje.“
V tomto smere mu pomáha aj univerzálnosť, ktorou sa vyznačoval od malička. „Áno, venoval som sa aj skoku do diaľky a šprintom. Nemyslel som si, že budem prekážkar, ale tréner vycítil, že mám dobrú techniku a tak sme sa začali venovať tejto disciplíne. Je to však zložitá kategória a stále je teda čo zlepšovať. Pracujeme na technike i prebehoch.“
Z pohľadu kariérnych cieľov je radšej opatrný. „Chcel by som robiť atletiku dovtedy, pokiaľ ma to bude baviť a pokiaľ budem mať výsledky. Tak ako každý športovec, bol by som veľmi rád, ak by som to dotiahol aj na nejaké veľké svetové podujatia,“ vraví Matej Baluch, ktorého rýchlosť si budeme môcť v Košiciach užiť už počas júlového podujatia slovenskej atletickej ligy na tartane štadióna Technickej univerzity.
„Konečne sa začne niečo diať,“ podotýka Igor Kováč. „Šport je hlavne o súťažení a ak dlhodobo iba trénujete, tak je to už ubíjajúce a kontraproduktívne. Atlét to potrebuje vypráskať na súčasnej trati a preto absolvujeme všetky slovenské preteky a ak to bude možné, tak aj české súťaže. Hosťuje totiž aj v Moravskej Slávii Brno v českej lige. Pomaličky sa to rozbieha, no veľké vrcholy sezóny boli zrušené. Hlavnú pozornosť tak sústredíme až k budúcoročnému šampionátu do 23 rokov.“
Autor: PETER JESENSKÝ