Roland Oravský z Košíc pracuje v Nemecku ako lekár a vo voľnom čase sa venuje písaniu science-fiction literatúry. 20.9. vyšle do sveta svoju druhú knihu z budúcnosti „V tieni Zeme“, v ktorej ľudia kolonizujú vzdialené planéty a čelia záhade z hlbín vesmíru, ktorá môže zmeniť celú predstavu o svete, v ktorom žijeme.
Po vašom autorskom debute Hypnos prichádza kniha V tieni zeme. Je na Slovensku ťažké uchytiť sa ako začínajúci spisovateľ?
Na Slovensku je pomerne ťažké dostať sa do povedomia a pre prvú knihu som nemal nejaký pokročilejší marketing. Tých zopár pozitívnych ohlasov ma ale podnietilo k tomu, aby som v písaní pokračoval. Už v čase keď vychádzala prvá kniha som mal v hlave nápady na ďalšie príbehy zo sveta, v ktorom sa odohrávala prvá kniha. Trvalo asi polroka, kým som si k tomu sadol.
V písaní som mal aj niekoľkomesačné pauzy. Ak mám v hlave nápad, ktorý sa mi páči, napíšem aj niekoľko kapitol a keď sa potom neviem ďalej pohnúť, musím počkať, kým to „vymyslím“. Začal som písať v lete roku 2014 a s poslednými úpravami som skončil v jari 2018.
Nie ste spisovateľ „na plný úväzok“, čo vaša kariéra?
Som z Košíc, žil som tam 24 rokov, v Košiciach som takisto vyštudoval medicínu, no potom som sa pohol ďalej. Rok a pol som pracoval v Brne a momentálne pracujem ako lekár v nemeckom meste Chemnitz v odbore interná medicína.
Science fiction je momentálne obľúbený žáner medzi mladými ľuďmi a trh ním je nasýtený. Čím vaše knihy vystupujú z radu?
Čo sa týka žánru, moja prvá kniha bola sci-fi detektívka a v druhej som sa snažil v tomto žánri pokračovať, no pridal som tam niekoľko hororových prvkov. Mojim cieľom nie je vystupovať z radu, radšej by som sa zaradil k tým sci-fi autorom, ktorí píšu zaujímavé veci.
Prezradíte nám niečo o svojej novej knihe? O čom sú vaše príbehy?
Dej sa odohráva v tom istom svete, ako prvá kniha, ale sleduje iné postavy a čitateľ nemusí čítať prvú knihu na to, aby pochopil príbeh. Príbeh sa odohráva v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti, v ktorej už ľudia kolonizujú okolité planéty a na jednu z planét smeruje loď s bežným nákladom. Posádka sa počas letu na planétu odmlčí a nereaguje na správy. Počítačový systém navedie raketoplán naspäť na základňu na Mesiaci. Keď k lodi príde vyšetrovací tím, zistia, že časť posádky je mŕtva a časť má intenzívne halucinácie. Začína sa zamotaný prípad, v ktorom sa vyšetrovateľ bude musieť pýtať sám seba, či sa dá všetko vysvetliť vedou.
Čítali ste v mladosti sci-fi alebo odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
Science fiction literatúre som sa nikdy aktívne nevenoval a začal som ju čítať až teraz nedávno. V mladosti som zo sci-fi poznal len filmy Star Wars a seriál Hviezdna Brána. Keď sa ma pri prvej knihe pýtali, prečo píšem sci-fi, odpovedal som, že preto, lebo som lenivý. Ak človek píše niečo z minulosti, musí si naštudovať reálie a historické súvislosti. Pri súčasnosti zase musí autor ovládať veľmi precízne ako funguje náš svet a napríklad štátne orgány. Pri sci-fi si autor môže vymyslieť v rámci možnosti, čo chce a nikto ho nemôže obviniť, že to tak nefunguje. Svoj svet som sa snažil vytvoriť realisticky, aby tam platili isté zákony a chcem, aby mal čitateľ pocit, že by to tak naozaj mohlo byť a nie je to úplne pritiahnuté za vlasy. Teraz sa sci-fi venujem viac a páči sa mi tvorba Arthura C. Clarka, čítam Isaaca Asimova, nemám až tak rád fantasy a okrem Harryho Pottera a Tolkienových kníh som ani nič iné nečítal, ale oslovil ma ruský fantasy autor Sergej Lukjanenko. Z klasickej literatúry mám veľmi rád Franza Kafku. Ak by som mal vymenovať všetkých obľúbených autorov, trvalo by to dlho.
Spojenie lekára a autora science-fiction je celkom nezvyčajné. Využívate pri písaní znalosti z medicíny?
Samozrejme. Znalosti z medicíny mi pri písaní pomáhajú, jeden môj známy mi povedal, že má na mojej knihe rád, keď nerozumie tomu, čo číta. Rád pracujem s ilúziou, že to čo píšem sú prudko odborné záležitosti, no pritom to nedáva úplne logiku, ale vytvára to dojem reálnosti sveta.
V druhej knihe napríklad predstavujem technológiu, ktorá čiastočne vychádza z niečoho, čo momentálne funguje na experimentálnej úrovni v medicíne. Počas psychoterapie je pacient uvedený do hypnózy a v mojej verzii budúcnosti to prebieha tak, že pacientovi nasadia na hlavu helmu, ktorá sníma jeho kognitívne funkcie, tie sú následne prenášané na monitor ako obrazy plné náznakov.
Vydať knihu sa neznámemu autori na Slovensku nepodarí len tak, aká bola vaša cesta?
Od mojich trinástich rokov som si písal rôzne príbehy, najprv len sám pre seba. Vždy som mal sen, že raz vydám knihu, no zároveň som si uvedomoval, že je to skutočne ťažko splniteľný sen. Zlomovou sa pre mňa stala súťaž Detektívka roka 2013, ktorú som vyhral. Hlavnou cenou v súťaži bolo vydanie knihy a tak sa mi tento sen splnil.
Spomínali ste, že pracujete ako lekár v Nemecku, takáto profesia si vyžaduje, aby ste hovorili plynule a odborne po nemecky. Nechystáte si preložiť svoju knihu do nemčiny sám?
Bolo to dosť namáhavé napísať aj v rodnom jazyku. Čo sa týka mojej nemčiny, viem vysvetliť pacientovi, prečo by mal podstúpiť katetrizačné vyšetrenie, ale netrúfol by som si preložiť svoju knihu do nemčiny.
Autor: MARTIN MAJDÁK