Môžu za to aj domáce návyky.
Strava v nemocniciach mnohým pacientom nechutí. Sťažujú sa na nedosolené pokrmy, ktoré nemajú žiadnu chuť. Príčinou však nie sú nedostatočné gastronomické znalosti kuchárok, či ich zničené chuťové poháriky. Dôvodom je diétny systém, ktorý musia kuchárky pri varení jedál rešpektovať.
Pripravený bol ešte okolo roku 1950. Jeho posledná novelizácia je z roku 1992. Na základe neho sa v nemocniciach rozlišuje 14 diét. Základná je „nulka“, čiže tekutá strava. Ordinuje sa vtedy, ak pacient nevie prežúvať, alebo je po operácii. Jednotka je kašovitá strava, dvojka šetriaca, trojka racionálna strava a tak ďalej.
Pri racionálnej strave sa môže jesť takmer všetko. Pri šetriacej diéte sa napríklad nemôže mäso opekať na tuku, ale len nasucho na nerezovej panvici.
„Pri opekaní na tuku vznikajú karcinogénne látky, ktoré sú pre nás nežiaduce. Takže mäso opekáme na sucho, podlievame ho vodou, dáme tam prípadne trošku soli a ono sa akoby dusí. Keď zoberieme takú trojku diétu – racionálna – pod mäsko dávame červenú papriku. V diéte túto papriku nemôžeme používať, takže musíme papriku napríklad nahradiť pretlakom. Je to len na zafarbenie, mierne dochutenie,“ vysvetlila vedúca asistentka oddelenia liečebnej výživy Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Henrieta Findríková.
Zeleninu chcú, nakoniec ju vrátia
Ako ďalej uviedla, keď sú ľudia zvyknutí doma jesť mastné, slané, korenené či sladké jedlá, v nemocnici majú so stravou automaticky problém. Chutia im najmä nezdravé jedlá, ako vyprážané rezne, šišky či pečené kuracie stehná, ktoré síce nie sú nezdravé, ale patria takisto k najobľúbenejším pokrmom.
„Stále nám povedia, že dávame málo ovocia a zeleniny, ale dáte zeleninové jedlo a vráti sa vám na prevádzku. Takže tu vidíme, že Slovač až tak zeleninu nemusí, A potom prídu príbuzní, donesú veterníky, šunky či kilo pomarančov. Bežne človek nezje ani jeden pomaranč, ale vo svojej skrinke má donesených kilo pomarančov,“ povedala Findríková.
Podľa nej je to naozaj úplne zbytočné, pretože strava, ktorú dostávajú pacienti v nemocniciach zodpovedá ich dennému výkonu. A mala by im stačiť. Otázkou však je, koľko a v akom množstve sú zvyknutí jesť ľudia doma.
Menej soli aj v školách
Ani školské jedálne nemali kedysi najlepšiu povesť, čo sa týka stravovania. Dnes je to často už len mýtus a deti si školskú kuchyňu pochvaľujú. Potvrdil nám to aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach, ktorý na školské stravovacie zariadenia dohliada.
Za najväčší problém považuje zastaranú techniku. Za to, koľko a čoho dostanú deti na tanier, zodpovedá ministerstvo školstva. Vytvorená je vraj medzirezortná pracovná skupina, ktorá pozostáva z odborníkov na školské stravovanie, a tá si každoročne určí aktuálnu tému pre nové receptúry. Práve ňou chce zabezpečiť, aby sa deťom v školských jedálňach podávala predovšetkým čerstvá, pestrá a kaloricko-biologicky vyvážená strava.
Pri materiálno-spotrebných normách sa zohľadňuje aj vek dieťaťa. Žiaci prvého stupňa napríklad dostávajú menšie porcie, ako deti na druhom stupni. Na varenie sa nemajú používať žiadne polotovary, ani hlboko mrazené potraviny. Jednou z priorít Akčného plánu prevencie obezity na roky 2015 – 2025, je podľa rezortu zdravie na školách. Aj preto by mali jedlá podávané v školskej jedálni spĺňať kritériá zdravej výživy.
„Musíme veľmi prísne dodržiavať znížený obsah soli v našich normách. Takisto sa snažíme regulovať cukor. Do popredia sa teraz snažíme dostať pitný režim – stolovú vodu alebo stolovú vodu s citrónom. To znamená, aby deti nemali každý deň sladký čaj s cukrom alebo s ovocným sirupom,“ načrtla vedúca jedálne na Základnej škole Hroncovej v Košiciach Libuša Kubová. Doplnila, že deťom voda chutí a nemajú s tým žiaden problém.
Špeciálna strava
Podľa ministerstva školstva zloženie jedálnych lístkov v zariadeniach školského stravovania garantuje také kombinácie, ktoré zaručujú optimálny prísun všetkých dôležitých živín. Zostavovanie jedálnych lístkov je pri tom v kompetencii vedúcich zariadení školského stravovania.
Časová štruktúra jedálnych lístkov počas piatich stravovacích dní v jednozmennej prevádzke obsahuje: dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.
V školskej jedálni sa môžu pripravovať aj diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých sa vyžaduje osobitné stravovanie. Konkrétne v Košiciach ich varia v 14 materských školách, siedmich základných, ale aj v dvoch jedálňach stredných škôl.
Kým v škôlkach a na základných školách v pôsobnosti mesta Košice stačí, ak má záujem o diétnu stravu jeden žiak, na stredných školách, ktoré sú v pôsobnosti kraja, ich musí byť minimálne desať. Osobitné stravovanie si vyžaduje aj lekársky posudok žiaka.
„V školských jedálňach je možné pripravovať jedlá podľa materiálno-spotrebných noriem a samozrejme aj receptov, a to pre šetriacu diétu pri chorobách tráviaceho traktu, diabetickú pri cukrovkách, a potom najrozšírenejšiu – bezlepkovú, bezgluténovú pri intolerancii na lepok pri celiakii,“ ozrejmila za Košický samosprávny kraj Katarína Jantošovičová.
Kamera vidí všetko
Na Základnej škole Hroncovej v Košiciach sa stravuje zhruba 300 detí. Obedy pripravujú dve kuchárky, ktorým pomáhajú dve prevádzkové pracovníčky. Čo neochutnajú deti doma, vyskúšajú v školskej jedálni.
„I keď mu to farebne nejak nevyhovuje, ale ja som stále toho názoru, že aspoň ochutnaj trošičku a uvidíš, aké je to výborné. Skutočne sa niekedy stane, že keď ochutná, samo príde na dupľu. A potom príde mamička s tým, že vy my musíte dať receptúru, aby som to uvarila aj doma, lebo on je z toho unesený,“ prezradila Kubová a dodala, že to isté platí aj u „pomazánok“.
Okrem obedov však majú deti možnosť dať si aj mliečnu desiatu. Tá má nielen podporovať konzumáciu mliečnych výrobkov, ale má dostať deti aj k zdravým a čerstvým lokálnym potravinám. No a ako to už býva, nie každému všetko vonia. Preto k „jedeniu zaradom“ nabádajú aj samotné kuchárky spoza kuchynského okienka.
„Našu tetu kuchárku volajú prváčikovia teta kamera, pretože vždy pozerá, že kto koľko a čo zjedol, a ten kto nezjedol, tak povie, a vrátiť sa naspäť a dopapať,“ zasmiala sa Kubová.
Autor: DIANA SEMANOVÁ