V nemocnici majú pacienti s týmto ochorením možnosť zapojiť sa do cieleného fyzioterapeutického rehabilitačného programu.
Apríl je celosvetovo uznávaný ako Mesiac povedomia o Parkinsonovej chorobe. Mnohí z nás si toto ochorenie spájajú najmä s trasom rúk, diagnóza sa však spúšťa skôr, než sa objavia prvé pohybové príznaky. Výskumníčka a lekárka Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Košice (UNLP) Kristína Kulcsárová priblížila, ako dnes medicína rozumie vzniku ochorenia, jeho skorým príznakom a možnostiam prevencie:
„Celé roky sme si mysleli, že ide výlučne o ochorenie mozgu. Dnes už vieme, že postihuje širšie časti nervového systému, vrátane jeho periférnych zložiek – teda aj oblastí mimo mozgu.“
Súčasný výskum tiež naznačuje, že Parkinsonova choroba môže mať viacero foriem začiatku. Zatiaľ čo u mnohých pacientov vzniká primárne v mozgu, u iných sa prvé zmeny objavujú v črevnej alebo čuchovej sliznici, teda na miestach, ktoré prichádzajú do kontaktu s vonkajším prostredím. Práve tu môže dochádzať k skorým neurodegeneratívnym zmenám vrátane abnormálneho hromadenia bielkoviny alfa-synukleín. Následne sa ochorenie môže šíriť nervovým systémom smerom k mozgu.
Parkinson sa delí na brain-firt typ, kedy vzniká priamo v mozgu. Vo väčšine prípadov však vzniká mimo mozgu – takzvaný body-first typ. V takom prípade sa najskôr objavia nenápadné nepohybové príznaky, ktoré si pacienti nespájajú s ochorením. Medzi tieto náznaky patrí napríklad porucha správania v REM spánku, pri ktorej človek počas spánku rozpráva, kričí, hýbe končatinami a „prežíva sny“. Ďalej je to porucha čuchu, zápcha, depresia či problémy s močením, erekciou a reguláciou krvného tlaku.
„Ak sa príznaky kumulujú v tejto typickej kombinácii bez iných vysvetliteľných príčin, vtedy je určite na mieste spozornieť. Pohybové príznaky sa nemusia prejavovať trasom. Kľúčové je spomalenie pohybu – bradykinéza. Pohyby sú pomalšie, menšieho rozsahu a ich iniciácia je náročnejšia. Pridáva sa svalová stuhnutosť alebo tras. U približne tretiny pacientov s Parkinsonovou chorobou sa však tras nikdy nerozvinie,“ dodala Kulcsárová.
Popri Parkinsone existuje aj esenciálny tras. Ide o dve rôzne ochorenia, ktoré sa líšia príčinou, priebehom aj liečbou. Lekárka upozorňuje na ich rozdiely:
„Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré sa netýka iba pohybu. Objavujú sa aj mnohé nepohybové a neskôr neuropsychiatrické príznaky, napríklad demencia, ktoré pri esenciálnom trase nie sú typické. Tras pri Parkinsonovej chorobe je prevažne pokojový, zatiaľ čo pri esenciálnom trase sa objavuje najmä pri činnosti. Pomerne často ho môže sprevádzať aj tras hlavy, ktorý je pri Parkinsonovej chorobe zriedkavý – pri nej sa skôr vyskytuje tras brady.“
Parkinsonovu chorobu väčšinou nezdedíme, genetika v tomto prípade rozhoduje len na 5 až 15 percent. V súčasnosti sa čoraz viac hovorí práve o vplyve prostredia. Riziko môže zvyšovať napríklad dlhodobý kontakt s pesticídmi, rozpúšťadlami, znečisteným ovzduším či ťažkými kovmi. V niektorých krajinách Európskej únie, ako je Francúzsko či Nemecko, je Parkinsonova choroba za určitých okolností dokonca uznaná ako ochorenie z povolania, a to najmä u pracovníkov v poľnohospodárstve.
Aj preto má prevencia a zdravý životný štýl zásadný význam. Pomáha najmä aeróbny a dlhodobý pohyb. Aktívny človek môže mať neskorší nástup Parkinsonovej choroby a jej progresie. Vhodné je aj plávanie, beh, cyklistika či rýchla chôdza, ideálne v kombinácii so silovým cvičením. Význam má aj strava podobná stredomorskej diéte.
V UNLP majú pacienti s Parkinsonovou chorobou možnosť zapojiť sa do cieleného fyzioterapeutického rehabilitačného programu zameraného na stabilitu, rovnováhu a kvalitu chôdze.
„Máme 82-ročného pacienta, ktorého sme pred siedmimi rokmi zachytili vo včasnom štádiu Parkinsonovej choroby. Už vtedy mal viaceré rizikové faktory a nepohybové príznaky a spĺňal prodromálne kritériá, ale ani pri poslednej kontrole u neho stále nedošlo k rozvoju jednoznačných pohybových príznakov. Je mimoriadne fyzicky aktívny, behá maratóny, lyžuje. Ak by sa pohybu nevenoval do takej miery, je pravdepodobné, že dnes by mal ochorenie podstatne viac rozvinuté,“ uzavrela lekárka Kulcsárová.