Veľké svaly lezcovi nepomôžu, musí mať najmä silné prsty.
Lezenie po skalách sa stáva čoraz populárnejšie. Svoje o tom vedia aj členovia klubu Rozlomity Košice, ktorí o záujemcov nemajú núdzu. Športové lezenie totiž pozostáva z 20 rozličných disciplín, a tak si môže každý vybrať to, čo sa mu najviac pozdáva.
Najkomplikovanejšie sú vysoké hory – Himaláje, potom nasleduje alpské lezenie do výšky 6000 metrov, ide o vrchy v Alpách a na Kaukaze v Rusku. K horskému lezeniu zas môžeme zaradiť naše Tatry. No, a potom nasledujú disciplíny, ako skalné lezenie. To je obmedzené do výšky sto metrov. Ide napríklad o Zádielsku dolinu, Turniskú pri Kojšove či Súľovské skaly. Okrem toho poznáme aj ďalšiu disciplínu, tzv. bouldering.
„Je to lezenie na kameňoch, z anglického boulder, a to do výšky štyroch metrov bez lana, kde sa prekonávajú dynamickými krokmi ťažké problémy. Z toho všetkého vznikli lezecké haly, a tam sa presunulo lezenie s lanom, nazvem to skalné lezenie, z ktorého vzniklo pretekárske lezenie, následne bouldering krátke lezenie, súťaže v skokoch pri lezení, lezenie na rýchlosť. Potom sú už také špeciálne súťaže, napríklad ľadové lezenie v zime a rôzne ďalšie odnože,“ uviedol predseda klubu Rozlomity Košice Jaroslav „Jerry“ Pukanský.
„To sú presne určené chyty a stupy. Chyty sú to, čo chytáme a stupy na to, na čo stúpame. Je to do výšky maximálne päť metrov lezenie a je to bez lana. Sú aj ľahké, ktoré vylezie skoro každý, ale aj ťažké, čo vylezie veľmi málo ľudí. Človek súťaží sám proti sebe,“ doplnila ho členka klubu Janka Ďurišová.
Nízko-nákladový šport
O vzrastajúcom záujme o bouldering svedčia i nové haly, ktoré postupne pribúdajú na celom východnom Slovensku. Len v Košiciach si môže takýto štýl lezenia vyskúšať prakticky každý na umelých stenách Rozlomity alebo v T2 Boulder aréne.
Lezenie na úchytoch umelej steny predstavuje podľa Pukanského ideálny začiatok lezeckej kariéry. Pre mladších lezcov je jednoduchšie prísť na halu rovno v meste, no ukazuje sa, že je to prvý krok k tomu, že časom sa budú venovať aj skalnému lezeniu.
Práve pre cibrenie techniky je ideálne lezenie na umelých stenách. V košickom klube Rozlomity sa mu venuje naplno niekoľko detí. Len trinásťročný Matúš Salontay je už majstrom Slovenska v lezení na lane a do tohto športu sa doslova zamiloval.
„Ja rád športujem a veľmi nesedím za počítačom. Ten pocit z výšky a pohyb, je super, lebo ja aj rád leziem po stromoch a všade. Padol som veľakrát, ale vždy som sa postavil a skúsil to zas. Najťažšie na tom je sila a koordinácia pohybu, ktorou musíte mať hlavne silné prsty, aby ste podržali chyt,“ priznal Matúš.
Lezecké začiatky detí uľahčuje aj finančná nenáročnosť tohto športu. Stromy či skaly sú všade okolo a k tomu je potrebné už len pohodlné oblečenie, lezečky, pytlík na mádžo a magnézium. Na začiatok môžu lezečky nahradiť aj kopačky s odrezanými štupľami.
Dôležitá je technika
V teréne je už samozrejme potrebné aj prilba, sedák, lano či karabíny expresky. To všetko sa dá požičať aj v priestoroch lezeckej steny Rozlomity. Tá mimochodom na ploche 400 metrov štvorcových ponúka pestrú škálu ciest od úplne najľahších až po ťažké, určené pre profesionálov. Či už však ide o lezenie v interiéri, alebo na skalách, základom je bezpečnosť.
„Keď sú zvetrané skaly alebo niekedy chytíte zlý kameň, tak s ním letíte do doliny, alebo sa odlomí stup. Ale je to menšia pravdepodobnosť, pretože človek si pri tom lezení dáva veľký pozor a naozaj je tu a teraz. To znamená lezie svojou celou bytosťou, dáva si pozor na to, čo chytá alebo na čom stúpa,“ vysvetlila košická lezkyňa Janka Ďurišová.
Raz mali v klube dokonca takú sezónu, že všetkých trápili problémy s kolenami. Neskôr prišli ťažkosti s lakťami a kĺbmi. Avšak, keď človek lezie s rozumom, tak mu podľa Ďurišovej tieto úrazy nehrozia. Naopak, keď bude liezť od rána do večera, bez regenerácie, tak je to veľmi pravdepodobné. Alfou a omegou úspechu je však technika.
„Človek môže mať veľké bicepsy, ale pokiaľ má slabé prsty, nič neurobí. Ale takisto je dôležitá aj technika, pretože veľakrát môže byť človek namakaný, môže mať silné telo, ale pokiaľ sa nevie správne hýbať, natočiť telo, inak sa naváži, tak mu tá sila v konečnom dôsledku vôbec nepomôže,“ spresnila Ďurišová a dodala, že lezenie je komplexný šport, pri ktorom človek využíva hlavu, aj svaly.
Ona sama preferuje lezenie v prírode, i keď ideálna je vraj kombinácia interiérového a exteriérového lezenia. Pri lezení vonku využíva aj lano, pretože je to vraj dosť „o hlave“, keďže človek už nepadá do molitanu, ale môže sa aj „obiť“. Na druhej strane mu môže pomôcť pri lezení druhý človek, ktorý ho vytiahne.
Autor: KOSICE ONLINE