Libanon napriek prímeriu zaznamenal ďalšie obete a zranených

SvetSpravodajstvo

Irán dal USA nový návrh na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a ukončenie vojny.

Izraelská armáda včera (26.4.) nariadila evakuáciu siedmich dedín na juhu Libanonu mimo nárazníkovej zóny, ktorú dobyla pred prímerím. Takýmto spôsobom podľa hovorcu izraelských ozbrojených síl pre arabské publikum Avichaja Adraia reagujú na údajné porušenia nedávno predĺženého prímeria s libanonským militantným hnutím Hizballáh:

„Vzhľadom na porušenie dohody o prímerí zo strany teroristickej organizácie Hizballáh je izraelská armáda nútená podniknúť proti nej rázne kroky.“

Izrael následne začal s ostreľovaním juhu krajiny, kde zasiahol dedinu Kfar Tibnít. Terčom útoku boli bojovníci, raketomety aj sklad zbraní. Izraelské ozbrojené sily tvrdia, že Hizballáh viackrát porušil prímerie. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil armáde, aby tvrdo zasiahla proti militantom. Obe strany konfliktu hlásili viacero útokov.

„Je potrebné si uvedomiť, že porušenia pokoja zbraní zo strany Hizballáhu v praxi znamenajú rozpad prímeria,“ povedal Netanjahu.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že včerajšie izraelské útoky na juhu krajiny si vyžiadali 14 obetí vrátane 2 detí a 2 žien a 37 zranených. Izrael oznámil, že pri bojoch s Hizballáhom zomrel jeden jeho vojak a šiesti ľudia utrpeli zranenia. V severnom Izraeli sa rozozvučali sirény.

„Z nášho pohľadu je našou povinnosťou zaistiť bezpečnosť Izraela, bezpečnosť našich vojakov, bezpečnosť našich komunít. Konáme dôrazne v súlade s pravidlami, na ktorých sme sa dohodli so Spojenými štátmi a, mimochodom, aj s Libanonom,“ uviedol Netanjahu.

Foto
Znepriatelené krajiny sa obviňujú z porušovania prímeria (Ilustračná fotografia) / TASR

Hizballáh odmietol obvinenia Netanjahua, že ohrozuje prímerie medzi Izraelom a Libanonom. Hnutie avizovalo, že bude aj naďalej reagovať nielen na porušovanie dohody o prímerí zo strany Izraela, ale aj na pokračujúcu prítomnosť Izraela v južnom Libanone. Hizballáh skonštatoval, že jeho údery na izraelské ciele v južnom Libanone a na severe Izraela sú legitímnou odpoveďou na neustále porušovanie prímeria od prvého dňa vyhlásenia dočasného pokoja zbraní, pričom je pripravený brániť svoju zem a svoj ľud. Hizballáh neprestane útočiť na izraelských vojakov vnútri Libanonu a na mestá v severnom Izraeli, pokým bude Izrael porušovať prímerie. Iránom podporované hnutie nebude čakať na diplomaciu, ktorá sa podľa neho ukázala neúčinná. Zároveň sa nebude spoliehať na libanonských predstaviteľov, ktorí nechránia krajinu.

Kroky Hizballáhu podľa izraelského premiéra ohrozujú prímerie. Jeho krajina bude proti hnutiu postupovať rázne. Izrael si v rámci podmienok prímeria vyhradil právo reagovať na plánované, bezprostredné alebo prebiehajúce útoky. Takmer denne útočí na ciele v južnom Libanone.

„Konáme rázne v súlade s dohodami so Spojenými štátmi a, mimochodom, aj s Libanonom. To znamená, slobodu konať nielen pri reakcii na útoky, čo je samozrejmé, ale aj pri predchádzaní bezprostredným hrozbám, a dokonca aj vznikajúcim hrozbám,“ vyhlásil Netanjahu s tým, že jeho armáda zneškodnila tri drony predtým, ako prenikli na izraelské územie.

Irán prostredníctvom pakistanských sprostredkovateľov dal USA nový návrh na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a ukončenie vojny. Okrem toho požiadal o odklad rokovaní o jadrovom programe. Podľa Teheránu je najprv potrebné vyriešiť krízu okolo Hormuzského prielivu a americkej blokády iránskych prístavov. Súčasťou návrhu je predĺženie prímeria na dlhý čas alebo sa dohodnúť na trvalom ukončení vojny. Diskusie o jadrovom programe by sa začali po sprístupnení prielivu a zrušení blokády. Biely dom dostal návrh, ale nie je jasné, či je pripravený ho preskúmať.

Americký prezident Donald Trump skonštatoval, že Irán môže zatelefonovať USA, ak chce rokovať o ukončení vojny. Tiež zopakoval, že islamská republika nikdy nemôže mať jadrové zbrane:

„Ak chcú hovoriť, môžu k nám prísť alebo nám môžu zavolať. Viete, máme telefón. Máme dobré, bezpečné linky. Vedia, čo musí byť v dohode. Je to veľmi jednoduché: nemôžu mať jadrovú zbraň, inak nie je dôvod stretnúť sa.“

Irán dlhodobo žiada, aby Washington uznal jeho právo na obohacovanie uránu. Teherán tvrdí, že ho potrebuje výlučne na mierové účely. Podľa západných veľmocí je tento proces zameraný na vývoj nukleárnych zbraní.

 

Zdroj: TASR

 

Komentáre