Nedávny 102. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach bol pre drvivú väčšinu účastníkom vrcholom ich celoročného bežeckého snaženia. Pre 55-ročného slovenského reprezentanta v ultramaratóne Slavomíra Lindvaia (SVP š.p. Titus Labaš Košice) však paradoxne predstavoval len začiatok sezóny.
Držiteľ viacerých prestížnych ocenení ako boli Športová osobnosť Košíc, Osobnosť KSK a člen Diamantového klubu MMM zvažoval po vlaňajšej sezóne ukončenie úspešnej ultramaratónskej kariéry a o chuť pokračovať ho oberalo predovšetkým podlomené zdravie, ktoré mu výrazne skomplikovalo 24-hodinové preteky v mexickom meste Xalapa. Aj v tomto prípade sa však opäť raz potvrdilo, že človek mieni a život mení.
„V Mexiku som sa vtedy poriadne vytrápil a po návrate domov som bol rozhodnutí skončiť. V tej chvíli som začal bilancovať kariéru a dospel som k záveru, že nebola vôbec zlá,“ hovorí „buldog z Malej Idy“, ktorý je stále majiteľom slovenského rekordu v rámci 246 kilometrového Spartathlonu medzi Aténami a Spartou (27:16:10). „Cením si však aj tri tituly majstra Slovenska v behu na 50 kilometrov a hlavne fakt, že mám najviac odbehnutých 24-hodinových behov (18). Vyhral som aj zopár maratónov a pre mňa bolo najhodnotnejšie víťazstvo na Podviharlatskom maratóne v roku 2004, kde som si urobil osobný rekord 2:32:15. Po novom roku ma potešil Slovenský atletický zväz, ktorý mi po vyše dvadsiatich rokoch oznámil potvrdenie slovenského rekordu v behu na 100 kilometrov z holandského Winschotenu (7:04:32). V roku 2004 som tam vtedy skončil šestnásty a to je dodnes najlepšie umiestnenie Slováka v histórii majstrovstiev sveta. Vďaka behu som pocestoval 50 krajín sveta a tak som dospel k názoru, že ak skončím, tak to môžem urobiť s čistým svedomím.“
Húževnatý pracant, ktorý si obúva bežecké topánky od roku 1996 a ultramaratóny absolvuje dlhých 22 rokov, však začal postupom času svoje rozhodnutie prehodnocovať. „Na scénu totiž vstúpil môj zamestnávateľ, generálny riaditeľ SVP Jozef Moravčík. Ten nielenže ocenil moju doterajšiu kariéru a vzornú reprezentáciu spoločnosti, ale zároveň ma motivoval nadštandardnými podmienkami pre prípravu. K tomu sa pridala moja rodná obec Malá Ida na čele so starostkou Janou Kallovou a podporovatelia Silvia Repčoková, Ján Andraš a Miroslav Labaš. Po zranení ma dal dohromady môj dlhoročný fyzioterapeut Ľudovít Janočko a voči všetkým týmto ľuďom som cítil záväzok pokračovať. Tentoraz už bez tlaku a záväzných cieľov.“
Ako hlavná výzva sa ukazovali majstrovstvá sveta v behu na 24 hodín, ktoré organizuje v dňoch 18. až 19. októbra vo francúzskom Albi Medzinárodná asociácia ultrabežcov.
„Limit v podobe 200 kilometrov mi platil ešte z MS v roku 2023 na Tajvane, kde som odbehol 206 kilometrov. Na zväze som oznámil, že mám záujem reprezentovať Slovensko, pričom nechcem zaberať miesto iným a do Albi pôjdem ako samoplatca. Okrem toho plánujem absolvovať ešte jeden medzinárodný ultramaratón koncom roka. V hre sú podujatia na Madagaskare, v Nepále, Austrálii a Vietname. Na Madagaskare a v Nepále sú však momentálne nepokoje a všetko sa teda môže meniť,“ načrtol plány Lindvai.
Zdravotnými problémami odložený štart sezóny absolvoval v rámci košického maratónu, kde zaznamenal pri svojom 28. štarte výrazné zlepšenie. „Vlani som mal tie zdravotné problémy a čas 3:31:51 bol mojim negatívnym rekordom. Tentoraz som dobehol do cieľa v čase 3:15:31 a tento výkon by bol pred svetovým šampionátom určite povzbudením. Bohužiaľ, v tej chvíli som už vedel, že do Albi nepocestujem. Napriek tomu, že som bol aj so svojim doprovodom riadne nominovaný, svoju účasť som musel odrieknuť. Auto, ktorým sme tam mali vycestovať totiž havarovalo a bohužiaľ sa ľahšie zranil aj jeden z členov môjho tímu. Vzhľadom na okolnosti som teda svoju účasť vo Francúzsku odvolal a vzniknutú situáciu som vysvetlil predstaviteľom zväzu Jozefovi Repčíkovi a Pavlovi Kováčovi. Nakoľko som tam mal ísť ako samoplatca, zväzu nevznikli žiadne náklady a situáciu pochopili,“ pokračuje Lindvai.
To by však nebol „buldog z Malej Idy“, aby sezónu predčasne zabalil a znehodnotil tak niekoľkomesačnú prípravu.
„V príprave som urobil v rámci možností maximum a hľadal som teda inú alternatívu. Na poslednú chvíľu som sa stihol zaregistrovať na 24-hodinový beh v gréckom kúpeľnom meste Lutraki, ktoré sa nachádza približne 80 km od Atén,“ prezradil ultrabežec, ktorý tak napokon zúročí natrénované v rámci celodenných pretekov so štartom 18. októbra. „Samozrejme do dejiska pretekov sa vydám aj zo svojim obmeneným tímom v zostave Vladimír Štekláč, Maroš Bachorík, Miroslav Labaš a Marián Michalík. Z pohľadu výkonu som plný očakávaní a po vlaňajších problémov nemám konkrétny cieľ. Všetko bude závisieť od zdravia a momentálneho pocitu. Určite sa však pokúsim o čo možno najlepší výkon. Nabehané mám chvalabohu dosť a v tomto smere sa musím poďakovať mojim sparingpartnerom Vladimírovi Vaľovi a Jozefovi Bolekovi Koniarovi. Pevne verím, že ma čaká úspešne zvládnutá devätnásta 24-hodinovka,“ dodala na záver ultrabežecká legenda Slavomír Lindvai.