Zo slnkom zaliateho gréckeho kúpeľného mesta Loutraki sa pred pár dňami vrátil 55-ročný ultramaratónec Slavomír Lindvai.
„Buldog z Malej Idy“ reprezentujúci tím SVP š.p. Titus Labaš Košice absolvoval približne 80 kilometrov od Atén svoju rekordnú devätnástu 24-hodinovku a v konkurencii tridsiatky ultrabežcov z celého sveta tam vybojoval v rámci 20. ročníka International Ultramarathon Festivali skvelé druhé miesto. S výkonom 188 kilometrov tesne nestačil iba na 26-ročného Srba Stefana Čokiča, ktorý triumfoval výkonom 189,2 kilometra.
Ako sme vás už informovali, Lindvai mal pôvodne štartovať v rovnakom termíne na majstrovstvách sveta v behu na 24 hodín vo francúzskom Albi. Tento štart bol nútený oželieť kvôli problémom s prepravou, no vynaložené tréningové úsilie napokon nevyšlo navnivoč. Doslova v hodine dvanástej totiž našiel náhradné riečenie v podobe štartu v Grécku. A ako výsledok ukázal, urobil dobre.
„Keďže som musel z uvedených dôvodov odriecť svoju účasť v Albi, hľadal som iné možnosti a objavila sa táto v Loutraki. Išlo o jubilejný 20. ročník International Ultramarathon Festivalu a v minulosti tu štartovali aj najväčšie hviezdy tejto disciplíny,“ rozhovoril sa 55-ročný ultramaratónec. Samotné preteky v Loutraki prebiehali na 400 metrovom ovále atletického štadióna, pričom štart prebehol v piatok o osemnástej hodine. „Bolo to netradičné, pretože obvykle začíname o desiatej dopoludnia. V Grécku však vládne v októbri stále teplé počasie a tak išlo o rozumné rozhodnutie organizátorov. Zo začiatku prebiehali preteky dobre, ale po dvoch hodinách začalo silne liať. Všetci bežci odbehli do šatne a prezliekali sa do suchého oblečenia a prezúvali do suchých maratóniek. Po hodine dážď ustál, no cez noc sa táto situácia zopakovala ešte dvakrát. Niektorí cez lejak nebehali vôbec, pretože tie podmienky boli naozaj náročné. V sobotu ráno bolo po daždi, no pre zmenu začalo páliť silné slnko. To prehrievalo trať až do ukončenia pretekov, pričom svoje robila aj vlhkosť vzduchu. Bežecký okruh bol totiž umiestnený len približne 500 metrov od mora.“
Skúsený ultramaratónec zvolil z pohľadu pretekov rozumnú taktiku. „Začal som opatrne, pretože som mal v hlave vlaňajšie útrapy z 24-hodinovky v Mexiku. O priebežný stav som sa začal zaujímať a vo chvíli, keď som mal odbehnutých približne 150 kilometrov. Vtedy som zistil, že som na treťom mieste a to ma povzbudilo. Predo mnou boli domáci a jeden český bežec. Pred nami boli ešte štyri hodiny pretekov a ten Čech krátko na to odstúpil. Zozadu sa však predo mňa dostal 26-ročný Srb, ktorý to napokon aj vyhral. Domáci zástupca mal však zrazu obrovské problémy a na istý čas dokonca zišiel z trate. Napokon som si teda udržal druhú priečku za Čoričom, pričom na oveľa mladšieho súpera som stratil iba 1200 metrov. Potešilo ma, keď po pretekoch vyzdvihol môj výkon a povedal mi, že jeho otec má toľko rokov ako ja.“
Celkové druhé miesto bolo pre Lindvaia príjemným prekvapením. „Poviem úprimne, nepočítal som s takým výsledkom a veľmi ma potešil. Iste, výkon 188 kilometrov nie je výnimočný, ale podmienky boli naozaj ťažké. Sníval som o prekonaní 200 kilometrov, ale ten dážď a horúčava boli proti. Navyše je rozdiel behať na 400 metrovom okruhu a na 1500 metrovej trati, ktorá bola pripravená v Albi.“
Spomínaný svetový šampionát vo Francúzskom Albi sledoval Lindvai aspoň na diaľku. „Bol som v kontakte s Ivankou Butoracovou Šindleryovou. Pred pretekmi sme si navzájom popriali veľa šťastia a po pretekoch som jej gratuloval k super výkonu. Ivanka odbehla 231 kilometrov a skončila tretia vo svojej kategórii. Osobne som jej veľkým fanúšikom, pretože ona to robí z lásky a ultrabehy si užíva. Som presvedčený, že dokáže ešte veľké veci. Navyše je východniarka ako ja,“ pousmial sa ultramaratónec z Malej Idy.
Lindvai vylepšil odbehnutím 19-tej 24-hodinovky vlastný slovenský rekord a na obzore sa tak črtá výzva v podobe jubilejného 20. celodenného behu.
„Momentálny nad niečím takým nerozmýšľam. Beriem to krok po kroku a faktom je, že ja som už chcel s ultrabehmi skončiť. Tento rok absolvujem ešte jedny preteky, ale nepôjde o 24hodinovku. V pláne mám preteky na 70 kilometrov vo Vietname,“ načrtol najbližší plán Slavomír Lindvai, ktorý vďačí za pokračovanie svojej bohatej kariéry aj priazni ľudí vo svojom okolí. „Nedá mi nepoďakovať vedeniu generálneho riaditeľstva SVP š. p., Františkovi Konečnému, Jánovi Andrašovi, Miroslavovi Labašovi, obci Malá Ida na čele so starostkou Jankou Kallovou, Mariánovi Miščíkovi a Ľudovítovi Janočkovi. Bez nich by to nešlo, ale zároveň musím povedať, že v budúcnosti už nebudem môcť cestovať preč z domu v takom rozsahu, ako to bolo v minulosti. Kedysi som cestoval na preteky aj trikrát ročne, ale keďže bývam s rodičmi v pokročilom veku, chcem sa vo väčšej miere venovať im. Vždy boli mojou oporou a veľa veci bolo podriadených môjmu tréningu. Teraz budú potrebovať moju pomoc oni a je mojou povinnosťou uprednostniť ich pred vlastnou kariérou či koníčkami. Za sebou už mám toho veľmi veľa a až tak veľmi ma to teda bolieť nebude. Pokračovať budem, ale v obmedzenom režime,“ dodala ultrabažecká legenda a svetobežník „buldog z Malej Idy“ Slavomír Lindvai.