Kým pre väčšinu bežcov predstavoval nedávny stý košický Medzinárodný maratón mieru vrchol ich celoročného snaženia, pre dlhoročného slovenského reprezentanta v ultramaratóne – 54-ročného Slavomíra Lindvaia z Malej Idy (PHaB Titul Labaš Košice), znamenal iba generálku na medzinárodné preteky v behu na 24 hodín v mexickom meste Xalapa. Tie ho po mesiacoch príprav čakajú v dňoch 2. a 3. novembra 2024.
Spomínaný maratón ho nezastihol v ideálnom zdravotnom rozpoložení a ako sám tvrdí, s odstupom času ľutuje, že sa vôbec postavil na jeho štart.
„Keďže tohto roku Medzinárodná asociácia ultrabežcov neorganizuje žiadne preteky v podobe rangu majstrovstiev sveta či Európy na 24 hodín, našli sme spoločne s mojim podporným tímom náhradu v podobe spomenutých pretekoch v Mexiku. S prípravou na toto podujatie som začal už v júli a objemové dávky som ukončil v polovici septembra,“ približuje Lindvai, ktorému robili tréningových sparingpartnerov Vladimír Vaľa a Jozef Bolek Koniar.
Otestovať sa plánoval práve na Medzinárodnom maratóne mieru. „Absolvovať som ho chcel v čase v rozpätí od 3.00 do 3.10. Natrénované som na to mal, ale týždeň pred štartom som ochorel. Nakazil som sa nejakým vírusom a výsledkom boli nachladenie a kašeľ. Ešte v piatok pred maratónom som bol u svojej pani lekárky po lieky, ale nechcel som ísť cestou antibiotík, aby som neoslabil telo ešte viac. Myslel som si, že sa dám dohromady, pretože maratónska atmosféra je pre mňa každoročnou motiváciou. Obzvlášť, ak išlo už o môj 27. košický maratón v kariére,“ upozornil 54-ročný ultramaratónec.
„Buldog z Malej Idy“ potvrdil svoju povesť a hoci sa maratónom pretrápil, z pretekov neodstúpil.
„Polmaratón som mal za 1:31 a išlo to teda podľa plánu. Okolo 25. kilometra však udrela choroba naplno a prišla na mňa neopísateľná kríza. Behám skoro 30 rokov, ale tak zle som sa na trati nikdy necítil. Totálne mi odišla energia, nevládal som a bolo mi na odpadnutie. Ak by to nebol práve košický maratón, tak by som to vzdal. Stalo by sa tak vôbec prvýkrát v mojej kariére. Po Moyzesovej ulici som len kráčal a zbieral sily na posledné tri kilometre. Po Hlavnej ulici som už potom aspoň ako tak bežal do cieľa. Aj keď sa tak stalo v mojom novom osobnom, tentoraz negatívnom rekorde 3:32. Takto pomaly som MMM nikdy neabsolvoval a v cieli som bol úplne zničený,“ spomína S. Lindvai.
Bezprostredne po dobehu do cieľa košického maratónu znenávidel beh. „Vravel som si – načo je toto všetko dobré? Teraz už viem, že ak by sa malo niečo podobné opakovať, tak radšej nenastúpim. Po vojne je však každý generál. A to mi hlavou prebehlo, že ma čaká cesta do Mexika...“
Dva dni po krkolomnom vystúpení v košických uliciach ovládli Lindvaia pochybnosti. „V duchu som si povedal, že s takýmto výkonom môžem ísť maximálne do Mexika na huby. Nie za oceán, ale na známu usadlosť s takýmto názvom medzi Hýľovom a Zlatou Idkou. Poviem pravdu, ak by som už nemal zaplatené letenky, ubytovanie a štartovné, tak by som to Mexiko oželel. Cítim však zodpovednosť aj za môj podporný tím v zložený Miroslav Labaš, Pavol Sedlák, Maroš Bachorík a Miloš Lindvai. Nezaslúžia si, aby som to teraz vzdal,“ skonštatoval nezlomný bežec.
„Momentálne preto robím všetko preto, aby som sa dal dohromady. Prvý týždeň po maratóne som netrénoval vôbec, teraz pozvoľna. Telo potrebuje oddych. Čaká ma môj osemnásty 24-hodinový beh kariéry a za normálnych okolností by som čakal výkon na úrovni vyše 200 kilometrov,“ vyjadril sa ultramaratónec z Malej Idy smerom k mexickým ambíciám. „Tentoraz však musím zohľadniť okolnosti a netrúfam si predvídať reálne možnosti. Pôjdem tam zvládnuť to úspešne a v zdraví. To je moje želanie.“
Z pohľadu ďalších plánov do budúcnosti je nateraz Lindvai ovplyvnený aktuálnou vyčerpanosťou.
„Verím, že budúci rok absolvujem ešte raz majstrovstvá sveta v behu na 24 hodín. Tie sú naplánované na október vo francúzskom meste Albi. Rovnako tak by som rád skúsil 6-dňový beh a v ňom prekonal slovenský rekord s hodnotou 710 kilometrov. Lanári ma na to môj dobrý priateľ a bežec Peter Čech, ktorý by to celé manažoval. Všetko však bude závisieť od zdravia, motivácie a pohody,“ dodal na záver dnes už legendárny „buldog z Malej Idy“ Slavomír Lindvai.