Presklený čln umožňuje pasažierom pozorovať faunu a flóru 26 metrov hlbokého Štrbského plesa.
Tradícia člnkovania na Štrbskom plese sa začala rozvíjať už pred 145 rokmi. V roku 1984 člnkovanie ochranári zakázali. Obnoviť sa ho podarilo opäť pred desiatimi rokmi. Okrúhle výročie si pripomenuli tým, že hladinu plesa zatraktívnil čln s preskleným dnom.
Počiatky člnkovania na Štrbskom plese siahajú do roku 1873, keď si zakladateľ Štrbského Plesa Jozef Szentiványi postavil na južnom brehu jazera poľovnícku chatku a prístavné mólo s člnkovaním sprístupnil verejnosti. V roku 1984 ho zakázali, obnoviť túto pre Pleso tradičnú atrakciu sa opäť podarilo až pred desiatimi rokmi na základe iniciatívy Obce Štrba a bývalých Tatranských lanových dráh.
Súčasné plávajúce mólo je ukotvené približne v rovnakých miestach, kde ho v minulosti vybudovali. Dnes sa po hladine plesa premáva vyše dvadsať drevených člnov, ktoré počas minuloročnej letnej sezóny spravili rekord. „Vyplavili sme člny 5 500-krát a odviezli viac ako osemnásťtisíc pasažierov. Aj preto sme tento rok pripravili novinku v podobe člna s preskleným dnom a vymenili sme všetky plastové člny za nové - drevené,“ uviedla area manažérka TMR Petra Jánošová.
Presklený čln umožňuje pasažierom pozorovať faunu a flóru 26 metrov hlbokého Štrbského plesa, ktoré ukrýva pod hladinou množstvo živočíchov a rastlín. Návštevníci sa môžu počas člnkovania pokochať končiarmi Soliska, Patrie, Štrbského štítu či Furkotského hrebeňa. S člnkovaním po jazere súvisí aj obnovenie tradície Benátskych nocí ako výnimočných kultúrno-spoločenských podujatí, ktoré sa zrodili v 30-tych rokoch minulého storočia.
Jazero Štrbské pleso patrí do piateho stupňa ochrany a jeho prevádzkovanie podlieha prísnym opatreniam. Počas člnkovania je zakázané chytanie a kŕmenie rýb a divých kačíc, fajčiť, kričať a hádzať odpadky do plesa. Zakázané je aj kúpanie a skákanie z člnov do plesa.
Zdroj: TASR