Lokálne záplavy spôsobujú rozsiahle škody. Je východ pripravený na čoraz častejšie prívalové povodne?

Na východnom Slovensku pravidelne vyčíňa nepriaznivé počasie. Niektoré oblasti koncom júna bojovali s lokálnymi povodňami. Najhoršia situácia bola v obci Pichne v okrese Snina, ktorú niekoľkokrát zaplavili prívalové vlny. Ako pre Košice Online uviedla primátorka Sniny Daniela Galandová, voda zatopila aj rodinné domy s pozemkami v mestskej časti Bramhora:

„Nás postihla táto povodeň tokom Pichnianka v jednej časti, v lokalite Bramhora. Čo sa týka škôd, niektoré domy boli kompletne zaplavené. Situácia sa stabilizovala. Budeme robiť všetko pre to, aby sme dostali do tímu v rámci nášho mestského krízového štábu aj povodie, aby sme ďalšie investície dobre naplánovali aj po tejto skúsenosti.“

Väčšina územia východného Slovenska v roku 2010 bojovala s takzvanou storočnou vodou. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) vtedy zaznamenal škody vo výške viac ako 80 miliónov eur. Povodniam muselo čeliť aj mesto Kežmarok. Miestny potok sa vplyvom dlhotrvajúcich zrážok zmenil na rozvodnenú rieku. Vedúca oddelenia komunikácie a propagácie Mestského úradu v Kežmarku Zuzana Šlosárová potvrdila, že za desať rokov sa v meste zrealizovalo viacero protipovodňových opatrení:

„Mesto má vypracovanú stratégiu adaptácie Kežmarku na zmenu klímy so zameraním na rast častosti intenzívnych zrážok. Jedným z krokov ochrany je pravidelné čistenie koryta a spevňovanie brehov potoka Ľubica a ďalších vodných tokov. V kritickom úseku potoka Ľubica boli brehy po povodni v roku 2014 navýšené o približne jeden meter. Ďalším krokom ochrany pred záplavami bolo odstránenie mestského mostu na sídlisku Sever, ktorý mal nedostatočný prietokový profil. Na jeho mieste mesto Kežmarok postavilo nový most s lávkou pre chodcov a cyklistov.“

Záplavy často sužujú aj mesto Prešov. Ide predovšetkým o lokalitu Za Kalváriou a v blízkosti zimného štadióna. Intenzívne lejaky, ktoré trvajú niekoľko minút, pravidelne spôsobujú zatopenie ciest a rodinných domov.

„V danej lokalite došlo k nelegálnemu prekrytiu vodného toku rúrami rôznych priemerov. V súčasnosti sa spracováva projektová dokumentácia na výstavbu záchytného zariadenia na dažďovú vodu. Toto zariadenie bude v koordinácii so sústavou hrádzok, ktoré slúžia na zdržanie naplavenín v lese a na zníženie rýchlosti a množstva odtekania dažďovej vody. Zástupca správcu vodného toku okrem toho uviedol, že zhoršenie odtokových pomerov v danej lokalite je dôsledkom kumulácie vody v zastavanom území a nárastom podielu zastavaných a spevnených plôch v predmetnej lokalite,“ vysvetlil hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek.

V Bardejove bol vybudovaný približne trojkilometrový protipovodňový múr. Vedúci tlačového útvaru a medzinárodných vzťahov Mestského úradu v Bardejove Štefan Hij povedal, že samospráva počíta s realizáciou ďalších etáp tohto projektu:

„Jedným z najväčších materiálovo, finančne aj stavebne najrozsiahlejších opatrení bolo vybudovanie protipovodňového múru v prieťahu mestom v celkovej dĺžke zhruba tri kilometre, ale to bola prvá etapa. Počíta sa aj s realizáciou jeho ďalších etáp. Okolo múra nám vznikla nová oddychová zóna, pretože to prostredie sa zušľachtilo. Výstavba protipovodňového múru a realizácia následných etáp by mala zabrániť podobným scenárom ako pred desiatimi rokmi.“

Mesto Spišská Nová Ves v roku 2012 zamestnalo šesť ľudí, ktorí sa podieľajú na realizácii opatrení na ochranu pred povodňami a riešení následkov mimoriadnej situácie. Okrem iného čistia drobné vodné toky a ich okolie od tuhého komunálneho odpadu a dbajú o starostlivosť kríkov a náletových drevín. Súčasťou výstavby cyklotrasy okolo rieky Hornád bolo aj vybudovanie protipovodňového múru.

SVP okrem správy a údržby vodných tokov a stavieb realizuje aj investičné aktivity spojené s ochranou územia pred povodňami, čo potvrdil aj jeho hovorca Marián Bocák:

„V rámci vlastnej správy a údržby vodných tokov vykonávame opatrenia, ktoré predchádzajú povodniam, respektíve eliminujú dopady s nimi spojené. Ide napríklad o odstraňovanie náletových drevín a sedimentov z vodných tokov a nádrží, rekonštrukcia poldrov a prečerpávacích staníc. Samostatná pozornosť patrí permanentnej údržbe vodných stavieb, ktoré majú svoju nezastupiteľnú funkciu pri eliminácii povodňových škôd.“

Jednou z príčin častých záplav je aj klimatická zmena. Riešením tohto globálneho problému, ktorý sa týka aj východného Slovenska, sa zaoberá aj košická župa.

„Košický samosprávny kraj (KSK) vstupuje do realizácie protipovodňových opatrení prostredníctvom projektov, ktoré majú za úlohu riešiť problematiku klimatických zmien, ako napríklad zachytávanie zrážkových vôd, výstavba prehrádzok v lesoch či výstavba malých vodných plôch. Priamo vstupuje do protipovodňovej ochrany prostredníctvom údržby cestných priekop a rigolov na cestách II. a III. triedy, ktoré sú vo vlastníctve kraja. Za účelom obnovy biodiverzity KSK od roku 2018 realizuje Program obnovy krajiny. V rámci neho vznikajú vodozádržné opatrenia, ktoré sú zamerané na zvýšenie zásob vodných zdrojov. Vďaka týmto opatreniam by sa malo znížiť riziko povodní, sucha, klimatických zmien alebo náhlych zmien počasia,“ informovala hovorkyňa KSK Anna Terezková.

V metropole východu sa nachádza približne 9800 kusov odvodňovacích zariadení a 1,7 kilometra odvodňovacích žľabov, ktoré je potrebné pravidelne čistiť, aby sa predišlo prípadnému zaplaveniu ciest. To zabezpečuje Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS).

„Mesto Košice už v minulosti požiadalo spoločnosť VVS o zvýšenie kapacít na dvojnásobok, nakoľko terajšie tempo čistenia odvodňovacích zariadení je z pohľadu mesta nepostačujúce. Každý mesiac si od nich na základe harmonogramu objednávame čistenie ulíc, avšak aj napriek našim neustálym výzvam evidujeme z nich strany niekoľkotýždňové meškanie. Momentálne čistia tie kanálové vpusty, ktoré už mali byť hotové na prelome apríla a mája,“ skonštatoval hovorca mesta Košice Vladimír Fabian.

VVS argumentuje tým, že do kanalizácie by nemala vtekať zrážková voda. V minulosti sa však nebudovala dažďová kanalizácia. Z tohto dôvodu sa dažďová voda zvádza do jestvujúcej  kanalizácie cez cestné vpusty.

„Tým, že sa zväčšovala a zväčšuje výstavba a budujú nové cesty, kanalizačné potrubia nemajú takú kapacitu, aby dokázali pri väčšej prietrži mračien okamžite spracovať väčšie množstvo vody, aj keby boli vpusty čisté. Kanalizačné potrubia neboli stavané na príjem dažďovej vody. Pokiaľ sa niekto domnieva, že pre kanalizáciu je dobré, keď do nej vteká dažďová voda, je to omyl. Vodárne totiž musia následne túto vodu zmiešanú s odpadovou vodou čistiť v čističke odpadových vôd, čo je pre čistiarne zbytočná záťaž,“ reagovala VVS.

Samosprávy vrátane Michaloviec pravidelne čistia kanály a vpusty, čím sa snažia predísť prípadným povodniam.

„V súvislosti s protipovodňovými opatreniami je v kompetencii mesta spravovať iba povrchové vody. Toto majú na starosti Technické a záhradnícke služby mesta Michalovce, ktoré vykonávajú pravidelné čistenie všetkých kanálov a kanálových vpustov s cieľom zabezpečiť bezproblémové odtekanie dažďovej vody. Nateraz neplánujeme žiadne investície do protipovodňových opatrení,“ uviedla hovorkyňa mesta Michalovce Iveta Palečková.

Podobne postupuje aj mesto Trebišov. Jeho hovorkyňa Martina Mištaničová doplnila, že samospráva každý rok na tento účel vyčleňuje desiatky tisíc eur:

„Mesto Trebišov vykonáva kontrolu odvodňovacích kanálov a v prípade potreby zabezpečuje ich prietočnosť. Trebišov má pre najviac ohrozené oblasti zaplavením vodou pripravené protipovodňové vrecia na odrazenie vody. V oblasti protipovodňových opatrení každoročne mesto vyčleňuje finančné prostriedky vo výške 30 – 40-tisíc eur na realizáciu odvodnenia povrchových vôd s najviac zátopových oblastí do záchytných kanálov.“

Viaceré ambície a investície v boji so záplavami plánuje aj mesto Humenné. Jedným z nich je aj vybudovanie poldru na zachytávanie zrážkových vôd.

„Mesto Humenné evidovalo v minulosti povodňovú situáciu v severnej i južnej časti mesta. V lokalite Dubník, ulica Gaštanová je v pláne vybudovať suchý polder. Pri sídlisku Pod Sokolejom, ulice Jasenovská a Košická je potrebné vypracovať odbornú štúdiu, aby sa časť prívalovej vody v čo najväčšom množstve ponechala v mieste spádu a ostatná odviedla do rieky Laborec,“ konkretizoval Marián Škuba z tlačového referátu Mestského úradu v Humennom.

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal aj na dnešný deň výstrahu prvého stupňa pred búrkami s krúpami, ktorá platí pre celé východné Slovensko. Meteorológovia varujú pred krátkodobými a intenzívnymi lejakmi, ktoré môžu spôsobiť vzostup vodných hladín na malých tokoch.