Písal sa rok 1946 a futbalisti Lokomotívy Košice remizovali vo svojom historicky prvom súťažnom zápase so Spišskou Novou Vsou. S rovnakým súperom uhrali priam symbolickú remízu aj počas svojho dlho očakávaného návratu do Čermeľa. Na štadióne Lokomotívy sa predstavili v pozícii domáceho tímu po dlhých 24 rokoch a niet divu, že verným fanúšikom sa tlačili slzy do očí.
„Je to niečo úžasné, fantázia! Osobne som nikdy neprestával veriť a stále som dúfal, že sa raz Loky vráti domov,“ netajil úprimnú radosť 56-ročný Michal Koroľ, ktorý fandí bielo-modrému klubu už od svojich desiatich rokov. Svojej milovanej „Loky “ zachoval vernosť aj počas úspešných i neľahkých období. „Krásnych spomienok je veľa. Najradšej samozrejme spomíname na zápas proti AC Miláno, ale ja osobne som si vedel užiť každý zápas. Vo federálnej lige, ale aj v druhej či štvrtej lige. Dokonca sme spadli do úplne najnižšej mestskej súťaže, no ani vtedy sme nezanevreli. Každý zápas Lokomotívy je pre mňa sviatok.“
Pri návrate do Čermeľa ožili aj spomienky na smutnú rozlúčku spred 24 rokov. „Na ten rozlúčkový zápas nikdy nezabudnem. FC Košice tu oslavovalo titul a my sme museli prehrať. Skončilo sa to 1:2, presne podľa plánu. Pre nás potom nastali zlé časy. Cestovali sme od Krompách, cez Spoje, Krásnu, Vyšné Opátske, Nižnú Myšľu, Družstevnú a Barcu. Boli to náročné časy, ale vždy sme verili a cestovali za svojim klubom.“
Odchod Lokomotívy zo štadióna Lokomotívy bol vynútený sťahovaním klubu FC Košice. To malo byť pôvodne iba dočasné. Majiteľ Alexander Rezeš totiž avizoval veľkolepú rekonštrukciu štadióna vo Všešportovom areáli. K nej však nikdy neprišlo. Prostredie v Čermeli sa zmenilo na žlto-modré a farby i logá FC Košice mu dominujú do dnes.
„Toto sa ešte musí zmeniť. Potrebujeme dať farby na správnu mieru, pretože Loky vždy bola a bude modro-biela,“ upozornil fanúšik Michal.
V uplynulej sezóne vyhrala Lokomotíva piatu ligu bez straty jediného bodu. Po reorganizácii súťaže sa však ocitla opäť v piatej, aj keď úrovňou vyššej lige.
„Bohužiaľ nás pribrzdila pandémia. Jedna sezóna bola zrušená, v ďalšej sme prišli o postup kvôli jednej remíze. Lokomotíva už mohla byť minimálne o ligu vyššie. Teraz to však má správny smer a veríme, že postupnými krokmi sa klub vrátiť tam, kam patrí. V tomto smere sme vďační pánovi Zvarovi. Aj keď je rodákom zo Spišskej, hral za Prešov i FC Košice, ale teraz pomáha ako majiteľ k vzostupu Lokomotívy,“ ocenil verný priaznivec Lokomotívy snahu súčasného vedenia o napredovanie tradičnej značky.
Vymenovať najlepších hráčov histórie Lokomotívy mu nerobí žiadny problém. Do pomyselnej Siene slávy by okamžite zaradil minimálne päticu legiend. „Kozák, Móder, Fecko, Seman, Józsa, ale osobne by som tam zaradil aj Jara Polomského, ktorý hrával za Loky počas ťažkého obdobia na Bardejovskej ulici na Spojoch. Klubu je stále verný a teší ma, že práve na zápas proti Spišskej prišiel až z anglického Birminghamu.“
Spomínaný duel proti Spišiakom priniesol remízu 2:2. Proti súperovi z tretej ligy ide o cenný výsledok, no mohol byť aj krajší. Lokomotíva totiž inkasovala oba góly z pokutových kopov, pričom vyrovnávajúci až v nadstavenom čase po spornej ruke.
„Rozhodca penalty odpískal a tým pádom boli. Nemôžeme sa sťažovať a v šestnástke si musíme dať pozor na fauly a ruky. Hlavne v nadstavenom čase už nemôžeme robiť takéto veci, ktoré nás stoja výsledok,“ nehľadal výhovorky strelec vyrovnávajúceho gólu z úvodu druhého polčasu Michal Vilkovský. Víťazstvo bolo podľa neho na dosah ruky. „Mrzí to, pretože sme mohli vyhrať. Prvý polčas bol z našej strany veľmi slabučký a tam sme si poriadne nevedeli prihrať loptu. Po prestávke sme však strelili dva pekné góly a za druhý polčas by sme si výhru zaslúžili.“
Počas prvého polčasu sa hráči Lokomotívy akoby iba zoznamovali so svojim novým domovom. Zo šatne však vybehli ako vymenené mužstvo.
„Povedali sme si, že musíme byť aktívnejší a pohyblivejší. Tak padol aj môj prvý gól. Ten druhý polčas bol celkovo veľmi dobrý. Dobre sme behali a hrali sme aktívne. Toto má byť náš futbal. Máme mladý tím, ktorý musí ukázať energiu. My starší potrebujeme dodať mladým skúsenosti a potom to pôjde,“ zamyslel sa 28-ročný Vilkovský.
Návrat do Čermeľa pochopiteľne zarezonoval aj v modro-bielej kabíne. Väčšina mladého tímu však ešte nemá ani 24 rokov a nemôže si tak pamätať časy, kedy bola Lomotíva pánom tohto štadióna.
„Už pred sezónou sme vedeli, že sa sem vrátime a je to veľká vec hlavne pre našich fanúšikov. Ide o poďakovanie za ich vernosť v časoch, keď hrával klub v Družstevnej či v Barci. Som rád, že je Lokomotíva späť doma a verím, že sa nám tu bude dariť,“ zaželal si M. Vilkovský.
Pre hostí zo Spišskej Novej Vsi išlo už o piaty prípravný zápas, pričom pre zverencov trénera Branislava Ondáša to bola generálka na treťoligovú sezónu.
„Z našej strany bol určite lepší prvý polčas. Využili sme však iba jednu šancu a tesný náskok nebol dostatočný. Súper sa vrátil do zápasu a napokon sme ratovali remízu v nadstavenom čase,“ zhodnotil remízu 2:2 kormidelník Spišiakov. Nevydarený druhý polčas vníma ako zdvihnutý prst. „Je to príprava, ale pre nás bol dôležitý každý zápas. Chceli sme si vylepšiť psychiku, pretože inak sa trénuje po víťazstve a inak po prehre. V tomto smere nemôžem byť spokojný s druhým polčasom.“
V uplynulej sezóne zvádzali futbalisti Spišskej Novej Vsi vyrovnaný boj o postup s Prešovom. V tej novej až také vysoké ambície nemajú. „Chceli by sme hrať v prvej polovici tabuľky. Tretia liga bude teraz určite silnejšia ako vlani. Uvidíme teda,“ skonštatoval Branislav Ondáš a na margo letných pohybov v kádri dodal. „Veľké zmeny nenastali. Prišiel Ukrajinec Vakulinskyi zo Spišského Podhradia a inak sme mali skôr odchody. Tím sme dopĺňali z nášho dorastu. “
Prípravný zápas
FC Lokomotíva Košice – FK Spišská Nová Ves 2:2 (0:1)
Góly: 46. M. Vilkovský, 76. K. Štovka - 17. M. Janečka (z 11 m), 91. M. Gibala (z 11 m). Rozhodoval: I. Pohanka. Divákov: 150.
FC Lokomotíva Košice: S. Kiš - M. Grančaj, M. Podstavek, M. Leško, A. Pačinda - J. Kerpčar (46. R. Majerník), E. Koneracký - M. Ivan, R. Matis (46. M. Legeida), J. Beliš (46. K. Štovka) - M. Vilkovský (64. B. Járay). Tréner: M. Lalkovič.