Slovensko čelí žalobe v tejto veci.
V apríli sa v médiách objavili správy o tom, že Európska komisia zažalovala Slovensko za segregáciu rómskych detí v školách. Ministerstvo školstva SR aktuálne pre Rádio Košice uviedlo, že Európska komisia zatiaľ iba rozhodla o podaní žaloby, avšak ešte tak neurobila. Zároveň nie je možné ani predpokladať, kedy túto žalobu podá.
Slovenskí predstavitelia namietajú, že od roku 2015, kedy Európska komisia začala konanie v tejto veci, sa na u nás urobilo mnoho opatrení. Prijali sa rôzne stratégie, metodické materiály či výzvy z Plánu obnovy. Podľa Veroniky Proner z ministerstva sú v pláne aj ďalšie opatrenia:
„Rezort školstva pripravuje v krátkodobom horizonte Národný projekt desegregácia a inkluzívne triedy, ktorého cieľom je vytvoriť podmienky na rozbehnutie desegregačných aktivít na úrovni základných škôl vo vybraných lokalitách Slovenska. Projekt bude pozostávať z viacerých častí. Hlavnou časťou je výzva na realizáciu desegregačných plánov v konkrétnych lokalitách. Vedľajšie aktivity budú mať celoštátny charakter a zahŕňajú monitorovacie aktivity a osvetové aktivity.“
Europoslanec Peter Pollák pre Rádio Košice uviedol, že naša krajina je v súvislosti s rómskou témou dlhodobo upozorňovaná nielen Európskou komisiou, ale aj domácimi odborníkmi:
„Slovensko neprinieslo systémové opatrenia v oblasti riešenia problematiky Rómov a najďalej to zašlo v oblasti vzdelávania rómskych detí. S veľkou pravdepodobnosťou, ak teda Slovensko nepríde so systémovými opatreniami v oblasti vzdelávania rómskych detí, tak môže utŕžiť obrovskú pokutu. Realitou na Slovensku je to, že mnohé rómske deti končia svoju vzdelávaciu púť v špeciálnych školách. Tie špeciálne školy vyzerajú ako čisto rómske školy, to je neakceptovateľný stav. Špeciálne triedy sa tiež vytvárajú na školách.“
Nedávno sa upravoval školský zákon, čo bolo podľa Polláka príležitosťou na zapracovanie opatrení do systému. Podľa jeho slov je na škodu, že sa tak nestalo. Najväčším problémom je, že do prvých ročníkov prichádzajú deti nepripravené.
„Ak by sme dostatočne pripravili rómske deti do prvého ročníka, tak zrejme, s veľkou pravdepodobnosťou by nekončili v špeciálnych školách, s veľkou pravdepodobnosťou by boli úspešnejšie na základných školách. Samozrejme, treba sa venovať rómskym deťom aj na základných školách. Kým u väčšiny rodín je samozrejmosťou, že deti najmä v prvom, druhom, treťom ročníku chodia do školskej družiny, tak v prípade rómskych detí to nie je samozrejmosťou. Ak ich rodič nedokáže pripraviť na vyučovanie na ďalší deň, tak to musí niekto urobiť,“ doplnil Pollák.
Najväčšia rómska komunita v Košiciach sa nachádza na Luníku IX. Starosta mestskej časti Marcel Šaňa však uviedol, že tu je ťažko hovoriť o segregácii. K tej podľa neho došlo už v minulosti, keď na Luníku ostala iba rómska menšina:
„Keď sa už títo obyvatelia nevedeli dostať zo sídliska, či už miestna samospráva alebo mesto Košice to nechali takto voľne a nenastavili žiadnu kontrolu, systém, ktorý by fungoval. Tým pádom do tej základnej školy chodili len deti, ktoré žili tu, na sídlisku – a to boli Rómovia. A Rómovia nedokázali, máloktorí vlastne, aj keď mali možnosť, dávať svoje deti do iných škôl. Nemali taký pocit, nepotrebovali to, lebo tu mali blízko školu. Čiže, to nie je segregácia, ale bolo to zanedbávané zo strany mestskej časti alebo mesta.“
Šaňa zdôraznil, že problém so segregáciou je najmä v obciach, kde sú školy vyčlenené iba pre rómske deti. Rezort chce tento problém riešiť napríklad odstránením dvojzmennej prevádzky na základných školách, čo chce dosiahnuť aj prostredníctvom dvoch výziev z Plánu obnovy.