Maják nádeje svieti rodinám v núdzi už deväť rokov

V metropole východu pôsobí občianske združenie (OZ) Maják nádeje, ktoré vzniklo v roku 2010. Dobrovoľníci pomáhajú desiatkam rodín z Košíc a okolia, ktoré sú v takzvanej sociálnej alebo hmotnej núdzi. Väčšinou sú to osamelé mamičky s deťmi, ktoré zažili napríklad týranie v rodinách. Z tohto dôvodu bývajú v krízových centrách, v sociálnych bytoch alebo v rôznych podnájmoch. „Venujeme sa rodinám z Košíc a blízkeho okolia práve preto, že máme takú podmienku spoluúčasti, aby sa rodina posúvala dopredu. To znamená, že rodiny k nám chodia pravidelne každý týždeň na tvorivé dielne. Je to taká ergoterapia, čiže má to veľký význam pre mamičky. Vidíme aj to, že ony sa chcú pohnúť dopredu. Je to zlomový bod, kde my dokážeme rozoznať, či tá rodina sa naozaj chce pohnúť dopredu, či naozaj potrebuje tú pomoc, alebo či tú pomoc chce zneužiť,“ uviedla pre Košice Online riaditeľka OZ Maják nádeje Soňa Vancáková.

Maják nádeje poskytuje rodinám nielen materiálnu pomoc, ale aj psychologické či sociálne poradenstvo. „Prichádzajú k nám mamičky s rôznymi príbehmi, s rôznymi náročnými situáciami, ktoré sa snažíme pohnúť dopredu, aby dokázali vyjsť z toho zacykleného problému. Sprevádzame ich rok, dva roky alebo keď je situácia veľmi vážna, tak aj dlhšie,“ vysvetlila Vancáková s tým, že dobrovoľníci aktuálne pomáhajú takmer päťdesiatim rodinám, v ktorých je približne 160 detí: „Počet rodín sa stále mení, pretože prichádzajú vždy noví. Teraz máme aktuálne 48 rodín. Buď je to úplná rodina, ktorá má viac detí a je v hmotnej núdzi, ale sú to osamelé mamičky s deťmi. Počet detí v rodinách je niekedy vysoký. Máme napríklad rodinu, ktorá má deväť detí, ale aj ktorá má štrnásť detí.“

Prioritou Majáka nádeje je nielen potravinová pomoc, ale aj zabezpečovanie liekov. V niektorých rodinách sú aj onkologicky choré deti a matky, ktoré si liečbu nemôžu dovoliť. „Okrem pravidelnej potravinovej pomoci ponúkame pomoc s drogériou, so šatstvom. Tiež je to preplácanie liekov. Ďalej je to vzdelávacia oblasť. Ak deti nemajú niečo do školy, tak im pomáhame zakúpiť pomôcky alebo preplatiť knihy. Pomáhame im preplácať krúžky. Ďalej im ponúkame návštevu zoologickej, botanickej záhrady, múzeí, chodíme s nimi do jaskýň. Pravidelne chodíme s deťmi na plaváreň alebo máme hypoterapiu. V lete každé dieťa má možnosť ísť do tábora,“ povedala Vancáková.

Ako priznala Vancáková, nie je jednoduché posúdiť, či konkrétna rodina naozaj potrebuje pomoc, alebo ju chce len využiť: „Na začiatku pri príjme rodín, keď prvýkrát s nimi sedím a povedia mi ten príbeh, z akých dôvodov sa dostali do toho stavu chudoby alebo sociálnej núdze, tak na základe toho my vidíme, kde napríklad bývajú. Prinesú nám napríklad potvrdenie o hmotnej núdzi. Väčšinou sú to nezamestnané mamičky napríklad na materskej. Niektoré rodiny majú dokonca deti, ktoré sú ťažko choré, čiže majú aj onkologické ochorenie alebo máme aj autistické deti. Alebo mamičky sú veľmi vážne choré a nemôžu pracovať. Čiže na základe toho aj tých zdravotných záznamov vidíme, či rodina naozaj nemôže, nevie sa dostať bez pomoci druhých z toho stavu chudoby, alebo či len nedokáže hospodáriť s peniazmi.“

Ak rodina potrebuje pomoc, musí dodržiavať stanovené podmienky a pravidlá. „Rodina súhlasí s tým, že bude chodiť na tvorivé dielne. Každý mesiac máme formačné stretnutie, ktoré je tiež povinné, ale je to prínos pre rodiny, pretože sa tam striedajú odborníci z praxe. Preberáme tam témy o komunikácii, o odpustení, o rôznych vzťahoch, ako budovať, ako sa postaviť k stresu alebo ku konfliktom. Ponúkame psychologické workhopy, čiže stretnutia so psychológmi, kde dokážu s nimi komunikovať,“ dodala Vancáková.

S organizáciou tvorivých dielní či iných aktivít pomáha predovšetkým tím interných a externých dobrovoľníkov. Jednou z nich je aj Michaela Šuľová, ktorá vedie tvorivé dielne s matkami. „Cez týždne máme aktuálne troje dielní a väčšinou každé dielne sú na niečo špecializované. V pondelky sme mávali mydlá. Robili sme darčekové mydielka, ale to sme teraz na chvíľu pozastavili a učíme sa šiť a strihať látky. V utorky sa robili mydlá a sviečky. Aktuálne sme to tiež na chvíľu pozastavili. Nové mamky sa učia aj šiť a ďalšie sa učia strihať. Najnovšie, čo robíme, sú peračníky a chystáme sa pripravovať aj nové výrobky. Vo štvrtok, keď sú dielne, tak väčšinou sa tam len šije. Mamky šijú srdiečka, tulipány, zástery či vankúše,“ skonštatovala Šuľová. Tvorivé dielne si pochvaľujú aj mamičky. Pomáhajú im odreagovať sa a zároveň tak môžu rozvíjať svoju zručnosť či krajčírske remeslo, v ktorom boli mnohé z nich aj vyučené.

Riaditeľka OZ Maják nádeje je jedinou Košičankou a Slovenkou, ktorá získala medzinárodné ocenenie svätej Rity. „Je to každoročné oceňovanie, ktoré vymysleli Taliani. Cieľom je vyzdvihnúť ženy, ktoré sú v rámci celého sveta a sú nominované krajinami a ktoré nesú charizmu alebo vlastnosti svätej Rity. Taliani každý rok udeľujú trom ženám z celého sveta cenu svätej Rity. Dostávali sme takzvanú motiváciu, je to ručne kreslené, nádherné, velikánsky zrolovaný papier. Bol tam aj starosta, čiže sme dostali cenu mesta, to je taká medaila,“ vysvetlila Vancáková. Svätá Rita je známou talianskou sväticou, ktorá je patrónku nevyriešiteľných situácií či odpustenia. Práve zmierenie často chýba aj v rodinách v núdzi, ktorým pomáha Maják nádeje. „Každý môže pomôcť tým, čo má k dispozícii. Najviac nám pomôžu napríklad stravné lístky. Keďže veľakrát platíme nájmy alebo preplácame lieky, tak nám pomôže trvalý príkaz na malú sumu,“ uzavrela Vancáková.

Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ