Predvianočné obdobie a po ňom fašiangy boli aj v minulosti obdobím zvýšenej konzumácie mäsa a údenín. Dodávali ich na trh samotní miestni košickí mäsiari a údenári, ako aj vychýrení mäsiarski majstri z okolia.
Po dlhé roky bola Košická Nová Ves známa kvalitnými mäsiarskymi výrobkami v celom okolí. Pôvodne však boli obyvatelia tejto obce vinohradníci, pestovali vinič a vyrábali víno, s ktorým obchodovali. Na mäsiarske remeslo sa miestni preorientovali potom, ako ich vinice zničila nákaza. Po tejto skaze už nové vinohrady nezakladali a začali sa venovať chovu ošípaných. Dedinčania z Kassaujfalu (maďarský názov obce) sa následne stáročia zaoberali výkrmom, obchodovaním a zabíjaním ošípaných. Dokonca aj ich dedinská pečať z 19. storočia zobrazovala v erbe zabitú sviňu.
Okrem obchodu s ošípanými pridali aj produkciu vlastných mäsitých výrobkov, ktoré sa hneď ujali na trhu v Košiciach. Novoveskí mäsiarski sa stali znamenitými výrobcami povestnej šunky, slaninky a oškvarok.
Práve vďaka týmto oškvarkom sa zrodila prezývka Novovešťanov „Škvarkare“. Miestni majstri pri topení slaniny vynašli vlastný spôsob prípravy oškvarkov, ktorým sa líšili od iných chuťovo a vzbudili veľký záujem aj u zahraničných kupcov.
Skvelé neboli iba oškvarky, ale aj ďalšie výrobky, takzvané majoše, údená slanina a špeciálne pripravovaná Novoveská šunka. Prvenstvo mali aj v klobásach a obľúbené boli aj ich párky. V roku 1913 bola produkcia párkov až okolo 60-tisíc ročne.
„A dá sa povedať, že vzhľadom na jeho výbornú povesť by sa obrat mäsiarov dal takmer donekonečna zvyšovať vytvorením výhodnejších podmienok.“ Felsőmagyarország, 15. apríl 1913
Svoje výrobky predávali v Košiciach na trhoch, ktoré boli na Dominikánskom námestí a na Mäsiarskej ulici, neskôr aj na dnešnom Námestí osloboditeľov. Na tieto trhy prichádzali kupovať aj obchodníci z Čiech, Moravy a Poľska. Dobré meno Košíc tak šírili za hranicami mesta aj krajiny.
„Novoveská šunka je šťavnatá a chutnejšia ako Pražská a slanine sa nevyrovná žiadna iná. To, ako ju robia, neprezradia ani za veľké peniaze.“ Moravský obchodník o kvalite výrobkov
Aj novoveské ženy boli šikovné a piekli chutné koláče a chlieb, ktoré tiež predávali i s mliekom na košickom trhu. Dnešný erb obce, v ktorom je hrozno aj nože, poukazuje na obe odvetvia, ktorým sa v minulosti venovali.
V priebehu 1. ČSR (1918 – 1938) ale pribúdalo sťažností na predajcov z Košickej Novej Vsi. S rozširujúcim sa dopytom pribúdalo na trhu veľa nekvalitných výrobkov a mnohé dovážali aj samotní mäsiari z tejto obce. Miestne noviny neraz poukazovali na nedostatočné hygienické opatrenia, na čierny dovoz a predaj neoznačeného mäsa a nutnej potreby výstavby mestského bitúnku.
Aj v samotných Košiciach pôsobili prvotriedni mäsiari, o ktorých bude jeden z nasledujúcich našich článkov.
Autor: HistoricKE