Pár mesiacov pred olympijskými hrami v japonskom Tokiu dostalo slovenské zápasenie mimoriadne vítanú dávku výsledkového dopingu. Ziskom bronzovej medaily na majstrovstvách Európy sa o to postaral člen košického klubu ZK 1904 Boris Makojev.
Makojeva zastavil až kamarát z detstva
Osetínsky rodák pripomenul svoje strieborné ťaženie z majstrovstiev sveta v roku 2017, keď tentoraz v Ríme zdolal Švajčiara Reichmutha, Maďara Nagyho a Gruzínca Marsagišviliho. V semifinále bol nad jeho sily Rus Najfonov, no v súboji o bronz uspel proti Bulharovi Magamajevovi 7:6 na body.
„Konečne sa nám podarilo niečo, na čo sme čakali pár rokov. Medaila z majstrovstiev Európy predstavuje pre celý klub veľkú motiváciu do ďalšej práce. Hoci je to totiž skvelý úspech, tohtoročnou prioritou je rozhodne účasť na olympiáde v Tokiu. Veríme, že Boris na to má,“ vyslovil sa tréner Marián Jaroš, ktorý však jedným dychom upozornil aj na výborný výsledok 23-ročného košického odchovanca Jakuba Sýkoru. „S jeho účasťou v Ríme sme veľmi spokojní. Vybojoval deviate miesto a to je dobrý signál pred tohtoročným európskym šampionátom do 23 rokov.“
O kvalite Borisa Makojeva nikto nepochyboval, no od spomínaného striebra z Paríža sa mu nedarilo napodobniť podobný úspech. V košickom klube preto mierne modifikovali spôsob prípravy.
„Väčší dôraz sme kládli na jeho fyzickú prípravu, pretože v jeho váhovej kategórii do 86 kilogramov čelí spravidla o hlavu vyšším borcom a pôsobí trochu subtílnejšie. Pridali sme teda v silovej príprave a to sa na šampionáte prejavilo. Tým, že je to vicemajster sveta z Paríža 2017, jeho zápasnícka výbava je špičková. Snažili sme sa však vylepšiť fyzické a snáď aj technické parametre,“ zamyslel sa asistent reprezentačného trénera a hlavný klubový tréner ZK 1904 Košice.
Nechýbalo veľa a 27-ročný Makojev mohol bojovať aj o titul európskeho šampióna. Turnajový pavúk mu však do cesty postavil neskoršieho víťaza.
„Boris je Osetínec a vyrastal v klube, kde je podobne ambicióznych zápasníkov mnoho. V tomto prípade narazil na kamaráta Naifonova, zápasníka, s ktorým vyrastal,“ upozornil Jaroš, ktorý už pred zápasom cítil, že pôjde o súboj nervov a emócií. „Priznám sa, že som ako Borisov tréner cítil, že ide o niečo špeciálne. Videl som, že je veľmi napätý a sústredený. Obaja sa totiž poznajú už od svojich detských čias. Pred nástupom na žinenku sa napríklad Naifonovovi stránil a nechcel byť v jeho blízkosti. Mentálne sa pripravoval veľmi poctivo, ale v samotnom zápase neukázal trému, ale bojovnosť. Bolo to veľmi vyrovnané a rozhodovali detaily. Boris prehrával v úvode 0:1 pre pasivitu. Musel teda trochu pridať a keď išli napomenúť Naifonova, po útoku Makojeva vyšla súperovi kontra. Namiesto stavu 1:1 to bolo 0:3 a potom si to už súper postrážil. Bol to však veľmi korektný zápas a z pohľadu výsledku nemôžeme cítiť krivdu.“
Šanca na olympiádu stále žije
Bezprostredne po ME v Ríme sa Makojev presunul do Ruska, kde sa bude pripravovať na európsku časť kvalifikácie na olympijské hry.
„Boris má reálnu šancu,“ zdôraznil Marián Jaroš. „O mesiac ho čaká európska olympijská kvalifikácia v Budapešti, ak by to nevyšlo, tak ďalší mesiac je potom svetová kvalifikácia. Na týchto podujatiach už nebudú viacerí kvalifikovaní zápasníci a podľa mňa Boris výkonom na splnenie tejto úlohy určite má.“
O olympijské hry by rád zabojoval aj ďalší člen košického klubu ZK 1904 Jakub Sýkora, ktorý však tentoraz takúto šancu nedostane. Každá krajina totiž môže poslať do bojov o vrcholné podujatie iba jedného zápasníka a 23-ročný Košičan má vo svojej váhovej kategórii silného konkurenta. Nie je nim totiž nik iný, ako bronzový medailista z minuloročného šampionátu v Nur-Sultane Tajmuraz Salkazanov.
„Ja by som o to zabojoval rád, ale v mojej kategórii má Slovensko Salkazanova a s ním sa zatiaľ rovnať nemôžem,“ vníma výkonnostnú realitu J. Sýkora, ktorý tak svoju tohtoročnú pozornosť sústredí na júlový európsky šampionát do 23 rokov. „Čaká ma posledné veľké podujatie v tejto kategórii a urobím teda všetko preto, aby som sa s ňou rozlúčil ziskom medaily.“
Vydarený šampionát povzbudí
Čerstvo skončené ME v Ríme mu v tomto smere psychicky výrazne pomohli. Svojimi výkonmi totiž rozhodne nesklamal. Práve naopak.
„Ja som s deviatym miestom určite spokojný. Vyhral som to, čo som vyhrať mal a dal som do toho všetko. V príprave som si natiahol väzy a aj preto je tento výsledok v poriadku,“ hovorí spokojným tónom mladý zápasník, ktorý získal v Ríme skalp Angličana Bowlinga.
„Anglicko nepatrí medzi zápasnícke krajiny a vedel som, že na neho mám. Takticky som to odzápasil dobre a zbieral som bod po bode. Napokon som vyhral a bolo to fajn. Potom mal čakal Dagestanec vo farbách Maďarska. To už bolo veľmi ťažké, pretože on má odzápasených oveľa viac ťažkých zápasov ako ja,“ pridal na margo svojho druhého zápasu s „Maďarom“ Kuramagomedovom.
Úspech klubového kolegu Makojeva pochopiteľne oslávila celá slovenská výprava.
„Veľmi ma to potešilo. S Borisom chodíme na sústredenia, sme veľmi dobrí kamaráti a z jeho medaily som sa tešil ako keby bola moja. Prináša nám totiž obrovské skúsenosti, ukazuje nám techniky a metódy prípravy. Sme radi, že tu máme takého športovca,“ vraví Jakub Sýkora, ktorý je v súčasnej slovenskej reprezentácii jediným originálnym Slovákom. V prípade ostatných pretekárov ide totiž o naturalizovaných Rusov. „Som rád, že popri našich ruských zápasníkoch počítajú aj so mnou. Veľa kamarátov so zápasením skončilo a je to škoda. Je to ťažký šport a po pár rokoch prichádza aj únava. Niektorí si nachádzajú prácu a potom už nestíhajú tréningy. Ja by som to chcel ešte nejaký ten rôčik potiahnuť a dúfam, že ten najväčší úspech ešte iba príde.“
Autor: KOŠICE ONLINE