Legendy Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach nepredstavujú len tí, ktorých mená sú navždy vytesané do žulových pylónov pod slávnou sochou Arpáda Račka.
Nemenej veľký rešpekt si zaslúžia všetci tí, ktorí sa vracajú na štart rok čo rok a 42 kilometrovú trať absolvujú i napriek pribúdajúcim krížikom na chrbtoch.
Popredným zástupcom takejto skupiny je Košičan Juraj Fotul. Počas prvej októbrovej nedele ho čaká už 39. Medzinárodný maratón mieru a celkovo ich má na svojom konte neuveriteľných 174.
„Krásnych maratónov bolo veľa. Rád spomínam na San Francisco,“ pustil sa do spomínania Juraj Fotul. „Deň pred pretekmi sme si boli so synom pozrieť nájazd na most Golden Gate a mal som z toho dobrý pocit. V pretekoch sa však išlo po chodníku pre peších a zrazu prišlo prudké stúpanie asi 600 metrov na vrchol mosta. To bolo veľmi zaujímavé a samotné San Francisco je celé o kopcoch. Pekné boli i preteky v Monaku či v Londýne. Tam som si v roku 1995 prvýkrát všimol, že ľudia mali k dispozícii sáčky s vodou.“
Práve to Fotula inšpirovalo k zavedeniu podobnej novinky pre MMM. Následne vyrukoval s nápadom zaviesť na občerstvovacie stanice flakóny s vodou. Paradoxom je, že práve v tom období nedorazil do cieľa jediného zo svojich 38 košických maratónov.
„Desať dní pred štartom som vtedy dostal zápal slepého čreva a museli ma hospitalizovať. Maratónu som sa však zúčastnil aj z nemocnice,“ pousmial sa Fotul. Záhadne definovanú formulku následne rozmenil na drobné.
„V tom čase som mal na starosti aj fľaštičky s vodou, ktoré som pre bežcov vymyslel. V ústrety nám vyšli vodárne a o plnenie a distribúciu sa postarali študenti z evanjelického gymnázia. Nebola to žiadna sranda, veď išlo o približne 20 000 fľaštičiek s vodou. Nemohol som pripustiť, aby niečo zlyhalo. Ušiel som teda z nemocnice na Terase a maratón som absolvoval v sprievodnom vozidle s Jožkom Klinkom. Šťastie, že som tak urobil. Keď sme totiž prišli na Hlavnú ulicu, tak tam študenti sedeli a čakali. Ak by som im vtedy nedal priamy príkaz, tak by tam presedeli maratón aj s nevybalenými fľaškami a bežci by ostali bez občerstvenia. Vtedy som pochopil, že o každú zložku maratónu sa musia starať ľudia, ktorí sú preň zapálení a chápu potreby bežcov.“
Ďalším z prospešných nápadov Juraja Fotula bolo zavedenie dlhých stolov po oboch stranách občerstvovacích staníc. Dovtedy sa totiž bežci tiesnili pri úzkych stanovištiach.
Zo svojich 38 maratónskych účastí v uliciach Košíc mu v pamäti utkveli všetky. Prvý maratón je však vždy iba jeden. V prípade Juraja Fotula sa k nemu viaže neslávny rok 1968.
„Bol to maratón s jedinečnou kulisou, pretože okolo nás boli tanky. Práve tá okupácia ma však dostala na štart. Mal som vtedy 22 rokov, pričom štartovať sa vtedy mohlo len od 23 rokov. Na svoju maratónsku účasť som sa však poctivo pripravoval už od chvíle, kedy som v roku 1961 niesol tabuľku Abebe Bikilovi. Vedel som, že to musím odbehnúť i ja. Zašiel som teda na lekársku prehliadku a do dnes mám odložený telegram organizačného výboru o povolení štartu na maratóne,“ hovorí Juraj Fotul, ktorý si dobre spomína i na samotné pocity, ktoré zažíval počas svojej prvej 42-kilometrovej tortúry. „Do 25 kilometrov to išlo výborne a mal som kvalitné medzičasy. Potom som si však musel odskočiť a stvrdli mi nohy. Zrazu som bol v šoku. Nechápal som, ako je možné, že dovtedy sa mi bežalo výborne a zrazu to nešlo. To sú tie maratónske skúsenosti.“
Aj preto všetkým prípadným záujemcom o prvé odbehnutie maratónu radí: „V prvom rade musíte veľa nabehať. Maratón neoklamete. Chce to tréning, tréning a ešte raz tréning. Ak ste kvalitne pripravení, tak rýchlo regenerujete. Ak nemáte nabehané, prídu po behu teploty, bolesti a podobné problémy. Musíte myslieť na svoje zdravie a nevystavovať telo prehnanému riziku.“
Bežecké topánky zo svojho prvého maratónu v roku 1968 má doma stále odložené. „V porovnaní s dnešnými sú to korkáče. Dnes mám šesť až osem maratóniek, zatiaľ čo vtedy som bol rád, ak som mal jedny.“
Počas takmer štyridsiatich rokov maratónskych účastí Juraja Fotula sa toho zmenilo veľa. V časoch jeho začiatkov by ste napríklad nenašli na štarte žiadnu ženu.
„Nebohý pán Ján Margita (bývalý šéf MMM, pozn. red.)raz vyhlásil, že žena sa postaví na štart len cez jeho mŕtvolu. Keď niekto prišiel s návrhom, aby mohli bežať aj ženy, posielal ho na psychiatriu,“ pousmial sa J. Fotul. „Chvalabohu, dnes je to úplne inak. Mňa osobne nárast záujmu žien o beh veľmi teší.“
Na zozname 49. členov Diamantového klubu MMM (miesto v ňom majú všetci, ktorí odbehli aspoň 25 košických maratónov) patrí Jurajovi Fotulovi druhá priečka. O dva maratóny viac má na svojom konte Peter Polák.
„Peter Polák je suverénne neprekonateľný. Vyhral asi 21 maratónov a je to skutočná legenda bežeckého športu u nás,“ zložil hold hlavnej hviezde Diamantového klubu Juraj Fotul.
Dodajme, že jeho osobným rekordom je čas 2:59:03, ktorý zabehol 7. októbra 1984.