Košický odchovanec Martin Marinčin je prvým slovenským hokejistom, ktorý nabral smer Severná Amerika a vydal sa tak smerom k reštartu pozostavenej sezóny NHL. Ešte predtým však stihol podporiť brata Vladimíra a jeho malých zverencov z klubu HC Košice.
„Akonáhle sa Martin objavil na tréningu, chlapcom sa rozžiarili oči. Doposiaľ ho videli iba v televízii, doma majú jeho kartičky, alebo plagáty. A teraz si zatrénoval s nimi. Takéto veci sú veľkou motiváciou,“ upozornil Vladimír Marinčin, ktorý prijal ponuku „oceliarov“ na prácu s najmladšou hokejovou kategóriou. Pod patronát tak dostal deti na prelome škôlkárskeho a školského veku, čo ponúka silný kontrast s jeho civilným zamestnaním člena zboru väzenskej a justičnej stráže. Skúsenosti s prácou s kriminálnymi živlami dokáže pretaviť aj do tréningov s deťmi.
„S kolegami máme dohodu, že disciplína musí byť aj na tréningu,“ pousmial sa V. Marinčin, ktorý však na svojich malých zverencov zvyšuje hlas iba sporadicky. „Deti prichádzajú zo školy či škôlky neraz „rozkekešení“, ale my ich musíme dať do laty, aby sa venovali veciam, ktoré od nich chceme. Vieme ich však aj pohladkať a pochváliť. Musí to byť hlavne o tom, aby sa na tréningoch bavili.“
Prácu s malými hokejistami majú Marinčinovci v génoch, veď ich otec je v tomto smere aktívny už niekoľko dekád. Práve pod jeho rukami začínal s hokejom nejeden úspešný odchovanec HC Košice.
„Otec funguje pri takýchto deťoch vyše dvadsať rokov a najväčším zadosťučinením je, keď a po rokoch stretnú a poďakujú mu za prácu, ktorú s nimi urobil,“ zamyslel sa V. Marinčin, ktorý nateraz netuší, či ostane pri deťoch dlhodobo, alebo ho zláka práca so staršími kategóriami. „Všetko ukáže čas. Zatiaľ som pri najmenších deťoch a myslím si, že to je najťažšia práca. Postaviť ich prvýkrát na korčule, to chce aj pevné nervy.“
Obranca Maple Leafs Martin Marinčin otcovi a bratovi prácu s malými neposedníkmi nezávidí, no zároveň ich za to obdivuje. „Teší ma, že sa toho chytali naplno už aj brat. Dúfam, že mu to vydrží čo najdlhšie a budem mu držať palce. Nie je to totiž ľahké.“
O tom, aké ťažké je udržať pozornosť detí počas celého tréningu, sa na vlastné oči presvedčil v rámci spoločného tréningu aj on sám. „Keď som prvýkrát vstúpil do telocvične, tak som si povedal – to boli časy. Tieto deti sa dokážu neskutočne tešiť a to je na tom to krásne. Ja som si to teda užil, ale je určite iné venovať sa im na každodennej báze.“
Bratia Marinčinovci zažívali svoje hokejové začiatky v časoch, kedy bol šport súčasťou každodenného života detí. Dnes je doba iná a prejavuje sa to aj na pohybovej kultúre malých športovcov.
„Teraz je to omnoho ťažšie,“ priznáva Vladimír Marinčin. „Deťúrence vyrastajú pri počítačoch a tabletoch. Bazírujeme teda na tom, aby sme sa im venovali po všestrannej pohybovej stránke a dôraz kladieme napríklad aj na atletickú abecedu. V ďalších ročníkoch na to nadväzujeme koordinačnými cvičeniami a podobne. Musíme si priznať, že deti sú v dnešnej dobe dosť drevené a ukazujeme im aj také veci, ako je správna rozcvička, strečing a podobne. Je to iná doba, ale spoločne to zvládneme.“
Pred úlohou zvládnuť veľkú výzvu teraz stojí aj samotný Martin Marinčin. Z Košíc dnes naberie smer Viedeň, odkiaľ si to už zajtra nasmeruje do kanadského Toronta.
„Tlačia ma víza. Končia mi a ak by som tam teraz nevycestoval, tak by som to mal potom komplikované,“ vysvetľuje príčiny skorého návratu do Kanady 28-ročný Košičan.
Motiváciou je však pochopiteľne aj pripojenie sa ku svojmu tímu. „V NHL sa už trénuje a to je dobrý signál. Z tímu Maple Leafs už trénuje asi šestnásť chlapcov a ďalší sa postupne vracajú. Som preto rád, že čoskoro budem s nimi. Nechcel by som byť posledným, kto tam príde. Verím, že sezónu dohráme a všetko prebehne bez nejakých problémov.“
Vďaka každodennému kontaktu s klubovými lekármi už v Maple Leafs o návrate slovenského obrancu vedia. Na zvítanie sa so spoluhráčmi si však bude musieť počkať.
„Po prílete do Toronta ma totiž najprv čaká dvojtýždňová karanténa na byte. Až potom sa pridám aj k chlapcom z tímu,“ upozornil Marinčin, ktorý si povinnú karanténu vyskúšal už po návrat z Kanady na Slovensko. „Vtedy to však bolo príjemnejšie, pretože som bol v dome s terasou. Keď som teraz na tej teraske sedel, tak som si povedal – ci pána, čaká ma to opäť. Chápem však, že je to nevyhnutné. Vraciam sa do práce a dva týždne sa vydržať dajú.“
Počas prípravy v Košiciach zaberal naplno a niekoľkokrát vykorčuľoval aj na ľad.
„Fyzicky som pripravený dobre a oddýchol som si aj psychicky. Do Kanady idem s čistou hlavou, aj keď momentálne máme naozaj silné mužstvo a miesto v tíme mi nikto negarantuje. Pripravujem sa však tak, aby som si zlepšil situáciu pre novú sezónu,“ zamyslel sa slovenský reprezentačný obranca.
Návrat do rodného mesta počas karanténneho obdobia vníma ako výborné rozhodnutie, veď pandemická situácia u nás sa so zámorím nedá ani len porovnávať. S predstaviteľmi svojho klubu bol navyše v neustálom kontakte.
„V Toronte je prepracovaný systém a manažér nám posielal nové informácie prakticky každý deň. Dokonca nám dávali aj kuchárske školenia, aby sme si vedeli sami navariť. Cvičiť i variť sme tak mohli za pomoci aplikácie,“ prezradil zaujímavú informáciu Marinčin.
Samotný reštart sezóny NHL je však stále spojený s množstvom otáznikov. Tie sa týkajú kempov, bezpečnostných opatrení, tzv. hub cities, no stále nepoznáme ani konkrétne termíny ďalších fáz. Niektorí hráči sa už preto nechali počuť, že by to bolo lepšie zabaliť a sústrediť sa radšej na nový ročník.
„Musíme to brať ako realitu. Nikto nepočítal s tým, že príde vírus. Každý by radšej dohral sezónu klasickým spôsobom. Toronto je však mojim zamestnávateľom a nemôžem povedať, že sa mi to takto nepáči a nepôjdem tam. Tak ako každý hráč to chcem dohrať, pretože je to naša práca. Navyše, kto by sa netešil na play-off? Aj keď to teraz bude určite iné, pretože nás nečakajú nejaké prípravné zápasy a naskočíme do toho rovno naplno,“ dodal Martin Marinčin.
Autor: PETER JESENSKÝ