Po vydarených domácich majstrovstvách sveta (v deviatich zápasoch strelil 4 góly a pri 5 asistoval), vstupoval obranca Martin Marinčin do aktuálnej sezóny s potrebným sebavedomím. Pod vedením trénera Mika Babcocka išlo na chvíľu dole, no zmena pri kormidle Toronta Maple Leafs predstavovala potrebný impulz.
Opätovné spojenie Marinčina s jeho trénerom z farmárskeho tímu Toronto Marlies Sheldonom Keeefem (spoločne získali v roku 2018 Calder Cup), predstavovalo pre 28-ročného Košičana potrebnú vzpruhu. V mužstve Maple Leafs napokon odohral do prerušenia súťaže 26 zápasov s bilanciou gól a tri asistencie.
Martin, ste už doma, alebo ste ostali v Kanade?
Martin Marinčin: Už som doma. Pricestoval som vo štvrtok v noci a už pár dní teda trávim v povinnej karanténe.
Zaznamenali ste počas cesty z Toronta nejaké problémy?
Úplne ľahké to nebolo, pretože pôvodne sme chceli letieť cez Amsterdam a Viedeň. Pred nami však leteli Rišo Pánik s rodinou a ich v Amsterdame otočili na Prahu. Do Viedne už nepúšťali. Boli sme teda pripravení a stihli sme si prebookovať let z Toronta do Prahy. Potom sme už prešli všetko bez problémov a sme šťastní, že sme doma.
Ako vnímate súčasnú situáciu v NHL a veríte ešte v reštart aktuálnej sezóny?
Samozrejme, že z prerušenia nebol nikto šťastný. Situácia je však jednoducho taká a ide o zdravie. To je prvoradé a takéto opatrenia boli nevyhnutné. Či verím v pokračovanie? Ťažko povedať. Človek nevie, čo bude zajtra. Pripravujeme sa však tak, aby to možné bolo. Z Toronta nám dali aplikácie, ktoré nám umožňujú pokračovať v tréningovom procese a ostať tak vo forme. Každý preto robí sto percent, ale v tejto chvíli si naozaj netrúfam predpovedať, či si ešte v tejto sezóne zahráme hokej.
V súvislosti s nákazou sa hovorí hlavne o USA a New Yorku. Ako to však vyzeralo v Toronte?
Bol som dosť prekvapený, pretože až v stredu, čiže deň pred mojim odchodom, tam začali zatvárať podniky, reštaurácie a obchody. Dovtedy sa nič nedialo a rúška nosili iba chorí. My sme si na to dávali veľký pozor a ľudia na nás pozerali ako na čudákov. Cítili sme sa preto divne, ale chránili sme si svoje zdravie. Aj preto sme sa rozhodli využiť možnosť na návrat na Slovensko. Tam to jednoducho nebrali tak vážne.
V Colorade a Ottawe potvrdili niekoľkých nakazených hráčov. Testovali aj vás v Toronte?
Nie, netestovali. Každý deň sme však v kontakte s klubovým lekárom. Pýta sa nás, ako sa cítime a či nemáme nejaké príznaky. V takom prípade by sa to hneď riešilo. Všetci sme teraz v domácich karanténach a dávame si na seba pozor.
Ako teda vyzerá vaša karanténa? Máte v nej podmienky pre tréning?
Našťastie sme si pár rokov dozadu kúpili chatu a teraz som teda tam. Na dvore si môžem zacvičiť, pretože v karanténe nechcem behať po okolí. Snažím sa to dodržiavať naozaj poctivo. Priznám sa, že sa mi niekedy cvičiť nechce, ale v tomto smere na mňa dokáže pritlačiť moja žena. Zatiaľ teda pokračujem podľa klubového plánu.
Zrušené boli aj majstrovstvá sveta. Boli ste pripravený reprezentovať v prípade vypadnutia Toronta v play-off?
Určite! Ja som nemal s reprezentáciou nikdy problém a do národného tímu som sa vždy tešil už od pätnástky. Ak by som nebol zranený, prišiel by som na sto percent.
Pomohli vám v tejto sezóne práve minuloročné majstrovstvá sveta? Tie vám totiž vyšli naozaj parádne. Malo to nejaký vplyv na ľudí v Maple Leafs?
Myslím si, že môj vtedajší tréner Mike Babcock na to až tak veľmi nehľadel. Mne osobne však domáce majstrovstvá sveta veľmi pomohli. Vrátili mi totiž môj hokej. Aj po trénerskej zmene v Toronte som začal hrať presne taký hokej a na ľade som sa preto cítil super.
Trénera Babcocka vystriedal koncom novembra Sheldon Keefe. Práve pod jeho velením ste získali s Torontom Marlies Calder Cup. Pomohol vám jeho príchod k tímu?
Určite áno. Tréner poznal mňa, ja poznám jeho. Šancu v A-tíme dal viacerým chlapcom, s ktorými získal Calder Cup a vedel nás zaradiť do správnych rolí. Mne to naozaj veľmi vyhovovalo. Aj keď nie je ľahké dostať väčší priestor, pretože Toronto má veľa podpísaných obrancov a čas na ľade dostávajú aj domáci mladí hráči. Som však rád, že mám zmluvu aj pre ďalšiu sezónu a uvidíme, ako o bude pokračovať.
V NHL hrávajú spravidla hráči s vyššími kontraktmi a v tomto smere zarába z desiatich obrancov Maple Leafs menej ako vy iba Justin Holl. Komplikovalo vám to situáciu?
Určite áno a tak ako som hovoril, priestor dostávali aj domáci. A vytlačiť zo zostavy domáceho Kanaďana je fakt ťažké.
V aktuálnej sezóne ste strelili jeden gól. Ako si spomínate na moment z februárového duelu proti Vancouveru?
Spomínam na to veľmi rád. Ten gól som totiž strelil na svoje narodeniny a aj z mojej tváre sa dalo vyčítať, že som bol veľmi šťastný. Navyše, išlo o víťazný gól a v tej fáze sezóny sme potrebovali body ako soľ.
Predovšetkým v útoku má Toronto niekoľko veľkých hviezd. Prezentovali sa Maple Leafs ako pravý útočný tím?
V útoku máme naozaj obrovský talent, ale celkovo má každý v tíme svoju rolu. Povedal by som, že sme chceli hrať taký hokej, aký hrali kedysi Rusi. Góly padali po neskutočných prihrávkach a miestami som na to sám pozeral s otvorenými ústami. Bez dobrej obrany by to však nešlo, pretože súčasná NHL trestá chyby veľmi tvrdo. Nemôže to byť len o útoku.
Morgan Rielly, John Tavares, Auston Matthews, Mitch Marner, William Nylander či Jason Spezza. To všetko sú megahviezdy. Kto má v kabíne hlavné slovo?
Všetci starší hráči, ale my sme celkovo naozaj výborná partia. V tomto smere nemôžem povedať krivé slovo. Starší hráči to usmerňujú, mladší si dajú povedať. Funguje to super.
Pred prerušením súťaže patrilo Torontu postupové miesto do play-off, ale Východná konferencia je veľmi vyrovnaná a napríklad jedenásta Florida stráca iba tri body. Asi by ste teda neprotestovali, ak by sa pokračovalo rovno play-off fázou. Je to tak?
Každý chce vyhrať Stanleyho pohár a základom je dostať sa do play-off. Neboli by sme teda proti, ak by základnú časť uzavreli takto. Teraz však naozaj nevieme, či sa ešte sezóna dohrá. Musíme si počkať.
Fanúšikovia Maple Leafs neoslavovali zisk trofeje už 52 rokov. Ako sa to prejavuje?
Je to naozaj veľa a cítiť tam silný tlak. Keď sme vyhrávali, bolo dobre. Keď nie, dali nám to silno pocítiť. Po trénerskej zmene sa to zlepšilo a treba ísť krok po kroku. V tíme je však obrovský talent a ja verím, že do pár rokov to Torontu vyjde. Play-off je však vždy špeciálnou súťažou a takéto ambície majú mnohí.
Autor: KOŠICE ONLINE