Pochádza z rokov 1857 – 1858 a jeho autorom je rodák zo Svidníka Jozef Maroičič zvaný tiež di Madonna del Monte. V Košiciach pôsobil od roku 1856 ako dôstojník armády vo funkcii generálmajora a neskôr brigádneho generála. Plán, ktorý spracoval, bol vyhotovený v mierke 1: 14 400 a pozostával celkovo z 10 mapových listov. My si predstavíme najprv prvých päť listov. Titulný list obsahuje názov plánu a v tabuľkovej forme súpis obcí v okolí Košíc spolu s počtom jednotlivých domov a obyvateľov. Plán je písaný v nemeckom jazyku, niektoré, zväčša chotárne názvy sú uvedené v slovenčine či miestnom nárečí.
Na druhom liste sa nachádza obec Košická Nová Ves – Kaschau Neudorf, ktorá bola stáročia poddanskou obcou mesta Košice. V jej okolí identifikujeme lúčne a lesné porasty Szabadharaszt, kopec Poľana – Polyana B. a v pravej časti listu obce Zdoba a Byster - Beszter.
Nižšie od Košickej Novej Vsi je dodnes známy svah Heringeš nad obcou Vyšné Opátske – Opacka. Tretí list zobrazuje obec Ťahanovce – Téhány s jej blízkym okolím. Západne od nej je Červený breh – Čerwena Berg s červeným Krížom – rothes Kreuz. Táto lesnatá vyvýšenina severozápadne od mesta je známa dodnes, pričom kedysi tu boli vinice košických mešťanov. Severne od nej si cestu údolím prerezáva Čermeľský potok – Csermely bach, ktorý má po severnej strane kopec Hradová – Hradowa, miesto pôvodne stredovekého hradu, dnes takisto známe výletné miesto s rozhľadňou. Severovýchodne od Ťahanoviec sa nachádza lokalita Križni kamen, ktorý možno nájsť v blízkom lese. Nižšie od obce, neďaleko cesty do Prešova, je Stĺp martýrov – Martyr Saüle, v súčasnosti známy aj vďaka nedávnemu archeologickému výskumu. Stredom daného územia preteká rieka Hornád.
Ďalšiemu mapovému listu dominuje takisto rieka Hornád, zobrazuje však územie jeho dolného toku poniže Košíc s obcou Krásna nad Hornádom – Széplak. Východne od nej sú obce Košická Polianka – Polyanka, Vyšná Hutka – Felső Hutka a Nižná Hutka – Alső Hutka. Západne od Krásnej vidieť načrtnutú, ale ešte nefunkčnú železničnú trať Košice – Miskolc. Nasledujúci list uvádza dedinu Kavečany – Kavecsány s priľahlými, zväčša lesnatými lokalitami Krezsakova, Vitalina – Witalyina, Humniska, či Harbok. Vidieť tu aj dnešné turistické lokality ako Kamenný hrb – Kamenni Harb alebo hojne navštevovaný Bankov – Banko.
Piaty list v poradí prezentuje územie západne od mesta Košice v doline Myslavského potoka – Mysla bach s obcami Baška – Baska a Myslava – Deutschendorf, teda doslovne Nemecká dedina. Obe obce boli taktiež poddanskými obcami Košíc. Územie tvoria väčšinou lesy s chotárnymi názvami Kostelne zemiczki, Krigrund, Banisko, Suchi dub, Bartolomska studnia, či známy les Girbeš – Girbes wald. V Myslave bola v tom čase aj tehelňa vo vlastníctve mesta a niekoľko pecí na pálenie tehál. Vyššie po toku Myslavského potoka nad Myslavou bola v polovici 19. storočia na tieto účely postavená Vysoká pec – Hochofen.
PhDr. Richard Papáč