Aj toto leto HistoricKE prinesie niekoľko tipov pre milovníkov kultúry a spoznávania histórie nášho regiónu. Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je jedným z tých miest, kde možno stráviť príjemný letný čas a zároveň dýcha históriou a vysokou umeleckou hodnotou. Navyše ho možno právom označiť za jednu z najkrajších ľúbostných spomienok v strednej Európe. Pred návštevníkmi tu ožíva fascinujúci príbeh lásky a ľudskosti manželov Dionýza Andrássyho a Františky rod. Hablawetz. Dionýz napriek bohatstvu, ktoré vlastnila jeho rodina, sa rozhodol s manželkou hlavne pomáhať, obetovali tomu veľkú časť majetku a obyvatelia, ktorí žili v tomto regióne, spomínali na ich dobročinnosť len v tom najlepšom.
Gróf Dionýz Andrássy (1835 – 1913) bol posledným mužským potomkom jedného z najvýznamnejších šľachtických rodov Uhorska a neskôr Rakúsko-Uhorskej monarchie, monockej vetvy Andrássyovcov. Mladý gróf spoznal svoju neskoršiu manželku Františku Hablawetz z Viedne (1838 – 1902), dcéru českého hudobného režiséra, počas štúdií vo Viedni začiatkom 60. rokov 19. storočia. Napriek nesúhlasu rodičov Dionýza, grófa Juraja IV. a grófky Františky Königsegg von Aulendorf, sa 6. apríla 1866 v Pise zosobášili. Dionýza pre sobáš so ženou nižšieho postavenia otec zbavil práv prvorodených (tie sa preniesli na druhorodeného Juraja). Dionýz s manželkou odišiel do zahraničia a spoločne žili striedavo vo Florencii, Prahe, Mníchove a vo Viedni.
Dionýz zdedil obrovský majetok, no domov sa dlho nevrátil. S manželkou sa však rozhodli podporovať miestne siroty, vdovy, ako i starých, chudobných a odkázaných na pomoc. Dobové zdroje svedčia o tom, že mnohé dary iniciovala Františka, ale po jej smrti sa Dionýzova dobročinnosť ešte posilnila. Milióny zo svojho majetku venoval na výstavbu škôl, nemocníc, sirotincov, chudobincov či múzeí.
Manželstvo Dionýza a Františky trvalo tridsaťšesť rokov, až do 26. októbra 1902, kedy Františka zomrela v Mníchove. Tam bola aj dočasne pochovaná. Grófa po jej smrti zaplavil hlboký smútok a smútila aj celá Rožňava a obyvatelia okolitých obcí. Dionýz sa rozhodol postaviť pre svoju manželku rozsiahlu samostatnú kryptu, v ktorej by neskôr odpočíval aj on.
Projektantom mauzólea bol Richard Bemdl (1875 – 1955), mladý, dvadsaťosemročný pedagóg, ktorý pôsobil na mníchovskej škole úžitkového umenia. Aj na samotnej výstavbe sa podieľal kolektív mníchovských architektov a umelcov. Stavba bola navrhnutá tak, aby bola dobre viditeľná už z diaľky zo všetkých prichádzajúcich ciest a umiestnená v trojuholníku tvorenom obcami Krásnohorské Podhradie, Drnava a Krásnohorská Dlhá Lúka, v ktorých Dionýz prežil svoje detstvo.
Stavebné práce umelecky jedinečného mauzólea sa začali v marci 1903 a krypta s parkom bola dokončená na jeseň roku 1904. Výnimočnosť stavby je spôsobená najmä výtvarným spojením ranokresťanských orientálnych prvkov a secesných foriem a predstavuje ojedinelú pamiatku secesného staviteľstva na Slovensku. V deň druhého výročia úmrtia boli Františkine telesné pozostatky prevezené a uložené do mauzólea. Dionýz prežil svoju manželku o jedenásť rokov, zomrel v Palerme na Sicílii v roku 1913. Jeho telesné pozostatky boli po prevoze uložené vedľa telesných pozostatkov Františky.
Samotné mauzóleum bolo postavené na malom kopci obklopenom parkom. Park pri frekventovanej ceste do Košíc oddeľuje živý plot. Na koncoch živého plota začína polkruhový chodník ohraničený po celej dĺžke živou stenou z vysokého zeleného buxusu. V strede polkruhového buxusového múru je hlavný vstup do oploteného vnútorného parku, ktorý je od areálu oddelený vonkajším parkom. Hlavný vchod tvorí železná brána a dva obrovské stĺpy z vápenca zo Sóskútu, na vrcholoch ktorých sú prázdne vyrezávané štíty zdobené orlami.
Do krypty vedie rovná cesta, z oboch strán ju lemuje lipový rad, za ktorým sú vysadené buxusové štvorce doplnené tujami. Na konci tohto francúzskeho parku sa cesta rozdeľuje a vedie okolo vnútorného nádvoria mauzólea, ku ktorému vedú schody. Vnútorné nádvorie je obklopené 3,5 metra vysokým múrom zdobeným jednoduchými geometrickými vzormi. Tento vysoký múr možno považovať za symbol: oddeľuje kryptu od vonkajšieho sveta, podobne ako Dionýz a Františka žili ďaleko, izolovaní od rodiny Andrássyovcov. Pred schodiskom vedúcim ku vchodu do mauzólea je z andezitových kameňov vyskladaný nápis PAX (mier), upozorňuje na to, že je tu miesto pokoja a ticha.
Steny interiéru mauzólea zdobí mramorové obloženie so zastúpením mnohých európskych a afrických lokalít. Kombinácia germánskych, vizigótskych, ranokresťanských prvkov a byzantských mozaík prepožičiava interiéru osobitú atmosféru. Zatiaľ čo exteriér mauzólea je teraz jednoliaty biely, interiér charakterizujú farebné mramorové dekorácie takmer z celého sveta.
Veľkolepá a krásna časť mauzólea je kupola zdobená zlatými a farebnými mozaikami v štýle Galla Placidia v Ravenne. Kupola a monumentálne telo mauzólea spolu s kamennými plotmi sú z tesaného vápenca zo Sóskútu. Kupolu mauzólea podopiera osem stĺpov. Hlavice stĺpov sú zdobené rôznymi ornamentami. Spodná časť stĺpov bola podobne zdobená ružovým maďarským a červeným tuniským mramorom a zeleným ónyxovým polodrahokamom z Mexika.
Žltkastý obklad bočných stien a menších výklenkov je soborsinský mramor, sivý mramor pochádza z Grau-Schröll pri Salzburgu, tmavý mramorový obklad vnútornej steny a lemovanie je z Auberggrau a červené časti pod konzolami sú z mramoru Unica. Čierne stuhy sú zo švajčiarského St. Triphons, žlté, červené a biele mramorové vložky sú z Grécka.
Mramorové kocky podlahy tvoria Regallo brecciato z Južného Tirolska, zatiaľ čo lemovanie sarkofágov je tvorené podobným Nembro bianco z Južného Tirolska. Schody vedúce k oltáru a jednodielny oltárny stôl boli vyrobené z čierneho a bieleho mramoru Pavonazzo, ktorý pochádza z talianskej Seravezzy.
Najcennejšími dielami mauzólea sú dva sarkofágy vytesané z bieleho talianskeho mramoru s reliéfnou výzdobou podobizní manželov a symbolmi ich dobročinnosti. Františka spočíva v sarkofágu na západnej strane a Dionýz na východnej strane. Na protiľahlých stenách sarkofágov sú uprostred basreliéfy tvárí zosnulých, ktoré sú obklopené vavrínovým vencom.
Oltár je vyrobený z patinovaného a čiastočne pozláteného bronzu a pripomína aj byzantskú tvorbu. V strede je oltárny obraz s lunetou, orámovaný 31 polodrahokamami. Mramorovaný obraz zobrazuje svätého Františka Rímskeho, patróna Františka Andrássyho. Dlhé strany steny sú zdobené bohatou sochárskou výzdobou a na priečeliach sú zobrazené rodové erby grófov Andrássyovcov. Nad oltárom sa vznáša strieborná holubica, ktorá stelesňuje Ducha Svätého. Skvostný zlatý pohár je vyrobený zo šperkov zosnulej grófky, ozdobený celkom 265 drahými kameňmi a perlami.
Gróf dal oproti mauzóleu postaviť strážny dom a v roku 1905 založil tzv. Večnú základinu hrobky grófa Dionýza a jeho manželky Františky, určenú na údržbu mauzólea a úschovu oltárnej súpravy. Omšovou základinou v sume 10-tisíc korún, rozdelenou rovnakým podielom piatim cirkvám, zabezpečil zádušné omše, ktoré sa mali a majú celebrovať vždy v deň výročia úmrtia Františky.
Mauzóleum skrýva ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa dozviete pri osobnej návšteve. Prehliadky so sprievodcom s hovoreným lektorským textom sa konajú denne okrem pondelka v čase od 8.30 do 16.00 hod. a posledný vstup je o 15.30 hod.
Mgr. Peter Anna, Archív mesta Košice