Študenti si zároveň zlepšujú jazykové schopnosti a môžu pracovať v školských médiách.
Mediálny boom zasiahol aj školský systém na Slovensku. Na viacerých školách sa začala vyučovať mediálna výchova, a to buď ako samostatný predmet, alebo ako súčasť iných predmetov, napríklad slovenského jazyka, náuky o spoločnosti či umenia a kultúry. „Mediálnu výchovu je potrebné vyučovať práve preto, aby sa ľudia naučili myslieť v tomto priestore. Schopnosť kriticky prijímať to, čo im je ponúkané z priestoru médií, vedieť analyzovať jednotlivé problémy, vedieť si vybrať to, čo je naozaj dobré, vedieť prehliadnuť to, čo je ponúkané z rôznych dôvodov a vedieť si povedať, áno, preto mi to ponúka to-ktoré médium,“ uviedla pre Košice Online Dagmar Rusnáková z Útvaru osvetovej činnosti Divadla Jonáša Záborského v Prešove.
Negatívne informácie či polopravdy na nás číhajú na každom rohu. Napriek tomu, že v súčasnosti sa o médiách nehovorí v najlepšom svetle, dokážu u ľudí rozvíjať kreativitu. „Ak budeme k médiám pristupovať len s pomyselným zdvihnutým varovným prstom a budeme hovoriť, či už deťom, alebo dospelým, pozor, je to priestor, ktorý vás ohrozuje, bolo by to jednostranné, úzkoprsé. Treba o médiách hovoriť ako o priestore, ktorý dokáže dieťa a aj dospelého človeka kreatívne rozvíjať, rozširovať mu jeho možnosti, len musí na to prísť ako, tak, aby to naozaj bolo v jeho prospech,“ skonštatovala Rusnáková.
Ďalšia diera v systéme
V slovenskom školstve však vznikla akási medzera. Vyštudovaní učitelia majú vedomosti z didaktiky, pedagogiky, ale nevedia, čo majú učiť. „Mediálna výchova sa nedostáva do povedomia škôl v takom rozsahu, aby boli vytvárané učiteľské profesie pre výuku médií. Tieto predmety učia často pedagógovia, ktorí sú skvelí ako pedagógovia, vedia narábať s tým, ako učiť, ale majú problém, čo učiť,“ vysvetlila Rusnáková s tým, že na druhej strane, vyštudovaní žurnalisti nemôžu učiť mediálnu výchovu, pokiaľ neabsolvujú doplnkové pedagogické štúdium: „Sú skôr rešpektovateľní v školskom priestore ako ľudia, ktorí vyštudujú médiá, teda vedia, čo majú učiť, ale nemajú pedagogické vzdelanie. Títo ľudia už v tom školskom priestore nie sú natoľko rešpektovaní a ak vôbec.“
Mladí ľudia radi fotia, blogujú či natáčajú krátke videá. Svet internetu a sociálnych sietí ich denne pohlcuje na niekoľko hodín. Učiteľ mediálnej výchovy to nemá ľahké. Musí pamätať na to, že žiaci z tejto oblasti majú už určité vedomosti. „Pedagóg mediálnej výchovy má oproti sebe partnerov, ktorí o danom probléme už zväčša vedia toho dosť, aspoň v tých základných veciach, osnovách. Z tohto uhla pohľadu k nim musí pristupovať, ako keby oproti nemu sedel nie žiak, ale skoro partner, lebo potom môžu nastať rôzne situácie, kde pedagóg bude často v takej komplikovanejšej situácii,“ doplnila Rusnáková. Médiá sú plné aj hoaxov a poloprávd. Na sociálnych sieťach zdieľame rôzne, často aj nepravdivé informácie. Avšak pokiaľ nie sme mediálne gramotní, veríme všetkému, čo je na internete, či na rôznych fórach. Mediálna gramotnosť zahŕňa prístup, kritický postoj, analýzu a tvorivosť. K médiám a informáciám by sme teda mali pristupovať zodpovedne.
Škola, ktorá je príkladom
Mediálna výchova sa na školách môže vyučovať aj ako samostatný predmet. Jednou z takýchto škôl je aj Gymnázium Štefana Moysesa v Moldave nad Bodvou, ktoré má 161 študentov. „Mediálnu výchovu vyučujeme na škole a práve jej chceme venovať zvýšenú pozornosť. My sme ju zaviedli do školského vzdelávacieho programu na základe tých štátnych. Na začiatku to bolo vyučovanie mediálnej výchovy v časovom rozsahu pol hodiny, teda hodina každý druhý týždeň. Médiá vyvolávajú v nás taký dojem alebo možno takú skreslenú predstavu, že všetko to, čo potrebujeme vedieť, vieme, ale v skutočnosti to tak nie je,“ uviedla riaditeľka Gymnázia Štefana Moysesa v Moldave nad Bodvou Zuzana Borovská.
Študenti tohto gymnázia sa neučia len mediálnu výchovu, ale aj masmediálnu komunikáciu. „My sme mediálku rozdelili na mediálnu výchovu a masmediálnu komunikáciu. Masmediálna komunikácia sa skôr venuje tej jazykovej stránke, čiže, aby sa vedeli orientovať v tých publicistických textoch, aby vedeli správne komunikovať, aby sa vedeli správne prezentovať, čiže nielen niečo spraviť, medializovať to, ale aby to bolo aj jazykovo správne a korektné,“ spresnila Borovská s tým, že aktívny prístup k médiám je veľmi dôležitý: „Naším cieľom je, aby sme žiakov naučili a viedli k tomu, aby sa venovali práve tým dôležitým témam nášho spoločenského života a nielen povrchne, ale naozaj, aby si vyhľadávali tie zdroje a informácie a tie, ktoré chcú oni vedieť. Mediálna výchova je pre nás takým nástrojom, pomocou ktorého práve študentov chceme viesť k tomu, aby neboli v tomto smere pasívni.“
Gymnazisti počas školského roka pracujú na viacerých zaujímavých projektoch. „Mediálna výchova sa vyučuje prostredníctvom projektového vyučovania, ale jeden celý polrok pracujú na svojom projekte. Tento rok sme napríklad v skupinách zakladali časopis, rozhlasovú reláciu, televíznu reláciu a film,“ skonštatoval garant knižnično-informačného oddelenia Gymnázia Štefana Moysesa v Moldave nad Bodvou Michal Soroka. Študenti majú možnosť realizovať sa aj v školskej televízii, či už ako redaktori, moderátori, alebo kameramani. „Televíziu sme založili minulý školský rok za účelom toho, že študenti navštívili Prešovskú univerzitu, kde si vyskúšali prácu v študentských univerzitných médiách. Tam ich to natoľko oslovilo, že späť do školy sa vrátili s tým, že chcú založiť aj študentské rádio a aj študentskú televíziu. Bolo toho veľa, tak nakoniec sme sa rozhodli založiť iba študentskú televíziu, ale v budúcnosti nevylučujeme, že bude aj nejaký študentský rozhlas,“ dodal Soroka s tým, že na škole sa bude realizovať projekt Cestou necestou, ktorý je zameraný na prevenciu voči nebezpečenstvám na internete.
Gymnazisti z Moldavy nad Bodvou vytvorili vlastné časopisy, rozhlasové hry či dokonca aj filmy. My sme mali príležitosť s nimi diskutovať o práci redaktora. Za Rádio Košice priamo do Moldavy vycestovali Tímea Udvardyová a Jana Tomaškovičová. Sme veľmi radi, že aj my môžeme aspoň takouto formou prispieť k spoznávaniu médií.
Mediálna výchova je celoživotným vzdelávaním
„Samotná mediálna výchova sa často zamieňa na školách alebo v tej pedagogickej praxi s tým, že ak deti naučíme narábať s informačno-komunikačnými technológiami, tak je to fajn, deti už sú mediálne vzdelané. Mediálna výchova nie je len problémom, ktorý sa týka školsky vzdelávateľných ľudí, teda od tej materskej školy až po vysokú školu, ale mediálna výchova by sa mala aplikovať v celoživotnom priestore,“ povedala Rusnáková.
V oblasti médií by sa mali vzdelávať aj dospelí ľudia. V mnohých prípadoch deti vedia o médiách viac ako ich rodičia. Mladí ľudia radi uverejňujú fotky zo zaujímavých miest či selfie so známymi osobnosťami. Dospelí sa zas radi chvália svojimi ratolesťami či kulinárskym umením. „Práve u týchto ľudí je dôležité rozmýšľať o tom, ako ich ovplyvňovať, ich vedomie v tejto sfére, ako im rozprávať o tom, čo je a čo nie je dobré pre ich deti alebo ako kreatívne využívať médiá,“ dodala Rusnáková. O niektorých mediálnych témach je potrebné diskutovať aj s ľuďmi v dôchodkovom veku: „Seniori sú ľudia, ktorým sa tiež treba venovať v tejto oblasti, pretože sú témy, aby boli im ukázané, ako je to myslené. Zároveň nejde len o problematiku takzvaných šmejdov, ale aj o problematiku, čo sa týka politickej situácie,“ doplnila Rusnáková.
Výučba mediálnej výchovy sa realizuje aj v materských školách. Mnoho detí do šesť rokov už malo v rukách mobil, a preto je potrebné spoločne objavovať svet médií. „Štvorročné až šesťročné deti sú deti, ktoré ovládajú digitálnu techniku takým spôsobom, do akej miery im to rodič, samozrejme, dovolí, ale mobil je jednou zrejme z prvých digitálnych hračiek, ktoré dieťa do ruky zoberie minimálne preto, že je často v rukách jeho rodiča. Aj materská škola už stavia na niečom, čo si to dieťa donesie z rodinného prostredia,“ uzavrela Rusnáková.
Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ