Spomienka na Mekyho Žbirku: Keby neboli Beatles, asi by som neskončil tak, ako som skončil. S gitarou v ruke

KošiceĽudsKE

Za populárnych sme sa považovali až vtedy, keď nás poznali v Prahe, povedal pred troma rokmi Meky Žbirka v rozhovore pre Rádio Košice.

Foto
Niekedy nám LP-čky, vozil taxikár až z Viedne, dnes je to všetko na Spotify alebo v takomto rádiu ako ste vy / TASR

V piatok 22. júna 2018 je v Košiciach na druhý letný deň dosť chladno. Štyri mesiace po vražde Jána Kuciaka, dvadsať mesiacov pred prvým pandemickým lockdownom. Slovenskom otriasa politická a spoločenská kríza. Pred troma mesiacmi padol Fico, pred dvoma dňami zatkli Kočnera. Protesty Za slušné Slovensko začiatkom leta na chvíľu utíchli. Pred týždňom začali futbalové majstrovstvá sveta v Rusku. Chlapi sledujú futbal, ženy plánujú dovolenky, deti chodia na školské výlety.

O štyri mesiace oslávi Meky Žbirka 66 rokov. Pred rokom ho z Londýna kvôli zápalu pľúc privezlo na Slovensko súkromné lietadlo, skončil v nemocnici. V roku 2019 musí kvôli zdravotným problémom a oslabenej imunite znova zrušiť koncerty.

V októbri 2021 zverejní Meky Žbirka na svojom Facebooku fotku z nemocnice. Priatelia, dostihol ma zákerný bacil a skončil som na infúzkach. Posielajte energiu, budem ju potrebovať," píše fanúšikom vv statuse. O mesiac, 10. novembra zomiera Miroslav Žbirka v nemocnici v spánku na opakovaný zápal pľúc.   

V piatok 22. júna 2018 je v metropole východu na druhý letný deň celkom chladno. Do Rádia Košice prichádza Meky Žbirka s manželkou Katkou. Deň predtým na košickom Art Film Feste uvedie premiéru remastrovaného animovaného filmu o skupine Beatles Yellow Submarine. V rádiu ho čakajú moderátori Kiwa a Johny. V troch vstupoch sa s ním rozprávajú necelých tridsať minút.

Foto
Rádio Košice navštívil Meky Žbirka s manželkou Katkou 22. júna 2018 / Rádio Košice

Celý týždeň sme sa na vás pripravovali a už je to tu. Skvelý hudobník, spevák a tak trochu aj herec. A zároveň najväčší slovenský Beatlesológ Miroslav Meky Žbirka. Vitajte!  

Nadviažem na ten záver, pretože to mi tak nejako prischlo. Tak neuveriteľne, až sa toho niekedy bojím. Ale okej, včera som uviedol Yellow Submarine. Rád som sa na ten film aj pozrel a pochopil som, že je stále moderný. Predtým som ho raz videl vratislavskom kine Metropol. Som si istý, že taký zvuk ako včera to nemalo. Moderná technológia dnes umožňuje neuveriteľné veci. Pretože viete kde to je dnes najhlasnejšie? No predsa v kine. Kto dnes ide bez vaty v ušiach do kina, je človek veľmi odvážny.

Ako sa máte?

Všelijako sa to strieda, ale myslím, že sa mám dobre. Možno aj preto, že nemám čas o tom rozmýšľať. Teraz som tu v Košiciach a veľmi rád. Aj preto, že tu pripravujeme Vianočný koncert so symfonickým orchestrom. Odtiaľto hneď zajtra letím do Prahy. Dvakrát zahrám v stredných Čechách a potom letím do Londýna dokončiť double album. Ja sa musím mať dobre, pretože inak by som to nezvládol.

Foto
Najčastejšie mi hovoria, že hovorím bratislavsky. Ale áno, je to slang, tak ako každý iný. Slangy mám rád, pripomenú vám určitý región, kde sa práve pohybujete / TASR

Aký máte vzťah k filmom? Nemôžeme sa tešiť na nejaké pokračovanie muzikálovej rozprávky aj s princeznou?

Áno, tak to bol vtedy príjemný zážitok. Dostávali sme tam čaj s rumom, preto tam asi vyzerám vždy dobre naladený. Hercom som nikdy nebol, ale zahral som si. A som rád, že vo filme, ktorý sa uchoval v pamäti. Mne vo filme stačí aj to, keď sa tam objaví moja pieseň. Najčerstvejší zážitok je film Fair Play, do ktorého som priamo napísal pieseň.

Niekto mi hovoril, že existuje film King’s Kate, kde zaradili moju pesničku Pekný chlapec. To je pre mňa zaujímavá satisfakcia, pretože mi to pripomína obdobie albumov Nemoderný chalanChlapec z ulice. Vtedy nám hrozne nadávali, že používame takzvaný drum computer čiže automatického bubeníka. Ak si dnes vypočujete hitparády, bude tam polovica vecí s automatickým bubeníkom.

Takže ste boli progresívny už pred štyridsiatimi rokmi.

Aj vďaka Lacovi Lučeničovi. Kúpil som vtedy Roland TR 808, Laco s tým okamžite vedel pracovať. Takže sme veľmi rýchlo nabehli na to, čomu sa neskôr hovorilo depešáci.

Foto
Pre nás slovenských umelcov je to miesto, kde sme sa snažili dovŕšiť úsilie o získanie popularity. Napríklad vypredať pražskú Lucernu. To pre nás bola Praha. Považovali sme sa za populárnych až vtedy keď nás poznali v Prahe / Rádio Košice

Existuje po tých tisíckach rozhovorov s vami ešte nejaká otázka, na ktorú by ste chceli, aby sa vás niekto opýtal?

Práve dnes ste mi položili otázku nejakej poslucháčky, či sa mi páči skupina AC/DC. Asi si chcela do mňa rypnúť, možno že si myslí, že neviem, čo je to skreslená gitara. Odpovedám jej, že ešte keď bola veľmi malá, tak my sme už počúvali Small Faces, Yardbirds a Rolling Stones. Prvý skreslený zvuk gitary, ktorý som počul boli The Kinks a ich song You really got me. Vždy som to mal rád.

AC/DC zanechali stopu v rockovej hudbe, takže aj ich samozrejme evidujem. A pokračuje to ďalej až po Arctic Monkeys a tak ďalej. Ja mám totiž takú chorobu, že ma to veľmi baví a preto sa teším z tejto doby. Tie technológie sú naozaj úžasné. Tú LP-čku, ktorú nám niekedy vozil taxikár až z Viedne, to všetko je dnes už na Spotify alebo v takomto rádiu ako ste vy. 

Foto
Keď si uvedomíte, že v Abbey Road je vedľa vás je basgitarista, ktorý pred týždňom nahrával s Tomom Jonesom a teraz mu ide do slúchadiel váš hlas, tak to je ako teraz na majstrovstvách sveta stáť vedľa Ronalda a hovoriť mu: Prihraj mi / TASR

Zaujala nás vaša najnovšia skladba Dievča, ktorú nahrávate v londýnskom Abbey Road na double albume aj v angličtine ako Darling.

Dúfam, že niekedy o desať rokov takto budem s niekým sedieť a rozprávať sa o tejto skladbe. Ale to človek v súčasnosti nikdy nevie. K tejto skladbe mám vzťah kvôli Jožkovi Urbanovi, po ktorom mi zostal tento text. Dlho som nevedel ako s ním naložiť. Pretože je to trochu iný, veľmi kvalitný text. Ako keby išiel trochu proti melódii. My sme to dorazili ešte tou záverečnou časťou pesničky.

Natáčalo sa to v štúdiu Abbey Road v Londýne, trochu ma k tomu vyprovokoval aj producent a spevák Rob Cass. Navrhol mi, aby som si tam niekde aj zareval. Vzal som si ten text a naozaj tam vzniklo niečo, čomu Angličania hovoria first take. Keď to budeme hrať naživo, tak sa to budem musieť naučiť. Som zvedavý, či sa náhodne naspievanú záverečnú časť naučím presne zaspievať.

Foto
Meky Žbirka s Kamilom Peterajom a Lacom Lučeničom  / TASR

Bude to slovensko-anglický album?

Tentokrát som nahrával skutočne s kapelou, ktorá hrala s Paul McCartneym alebo s Pretenders. Aby to hudobníkom bolo bližšie a aby som to s nimi vôbec mohol natočiť, sa mi tá angličtina zdala vhodná. Nemusím im vysvetľovať o čo tam ide, oni to majú v slúchadlách, hrajú so mnou a všetko je nám jasné.

No a potom si tam naspievam slovenské verzie. Čiže áno, je to taký rafinovaný spôsob ako nahrávať s Angličanmi alebo Američanmi. Problém je v tom, že tým pádom robíte double album a všetko musíte zaspievať dvakrát. Preto som v Abbey Road v poslednej dobe trávil viac času. Ale verím, že už ideme do finále.

Na druhej strane tráviť veľa času v Abbey Road je krásna vec.

Samozrejme, je to krásne. Ale zároveň vás to trochu stresuje. Keď si uvedomíte, že vedľa vás je basgitarista, ktorý pred týždňom nahrával s Tomom Jonesom a teraz mu ide do slúchadiel váš hlas, tak to je ako teraz na majstrovstvách sveta stáť vedľa Ronalda a hovoriť mu: Prihraj mi. A je to aj zaväzujúce. Človek tam musí prísť úplne pripravený.

Foto
Dnes sa to ťažko vysvetľuje, ale Bratislavská lýra bol jeden televízny program, na ktorý sa všetci pozerali. Tým pádom ste mohli veľmi rýchlo zasvietiť. A práve to sa mne na Bratislavskej lýre prihodilo / TASR

Vy by ste už mohli byť aj tak zdravo namyslený. Ste naša československá hviezda, v roku 1982 ste porazili aj Karla Gotta.

Namyslený asi nie. To slovo by asi znamenalo, že si neuvedomujete niektoré svoje rezervy. Ale v istom zmysle máte pravdu. Nemôžete niekde prísť a nezaspievať ani A a ani E. Určité sebavedomie mať musíte.

Videoklip k skladbe Dievča alebo Darling režíroval váš syn David.

On to v Londýne vyštudoval. Takže by som to od neho očakával viac, ako keď drží v ruke gitaru a straší ma tým, že by išiel tou istou cestou ako jeho otec. Hrá v anglickej kapele Human Pet. Je to dobrý zvuk, rocková kapela, všetko v pohode. Ale viete, ja viem aké ťažké je sa v tejto oblasti udržať. Radšej ho vidím s kamerou v ruke. Točil mi už niekoľko klipov, o tomto povedal, že je to prvý poriadny klip. Natočil ho priamo v Londýne.

Ideme si vás teraz trochu prevetrať a prelustrovať. Máme pripravenú bleskovku. Sme na východe tak začneme jednoducho. Čo vás napadne pri slove Bratislava?

Najčastejšie mi hovoria, že hovorím bratislavsky. Samozrejme Baladu o poľných vtákoch ma nenapadlo spievať po bratislavsky, to by asi nebolo ono. Ale áno, je to slang, tak ako každý iný. Slangy mám rád, pripomenú vám určitý región, kde sa práve pohybujete. Angličania zas majú cockney, ten slang sa vyznačuje tým, že aj keď viete anglicky, nerozumiete im ani slovo.

Foto
Hneď potom ako sme s Úsmevom vyhrali, nás zakázali. Pretože v novinách Rudé Právo, ktoré vychádzali v Čechách niekto napísal, že se kapela Modus "schledala v prvcích kosmopolitních" / TASR

Skúsme asociáciu na Prahu?

Od istej doby tam žijem a nikdy by nenapadlo, že sa to stane. Pre nás slovenských umelcov je to miesto, kde sme sa snažili dovŕšiť úsilie o získanie popularity. Napríklad vypredať pražskú Lucernu. To pre nás bola Praha. Považovali sme sa za populárnych až vtedy keď nás poznali v Prahe.

Čo tak Londýn?

Abbey Road.

Tam vás poznajú?

Áno, v Abbey Roade ma už poznajú. Tam je tak veľa výborných ľudí. Napríklad výborná speváčka Emily Burns, ktorá tam pracuje na recepcii. Na Youtube má asi 2-milióny zhliadnutí, do Abbey Road ma vždy púšťa ona.

Beatles?

Keby neboli Beatles a pravdepodobne aj ich film Hard Day´s Night, tak by som asi neskončil tak, ako som skončil. S gitarou v ruke.         

Foto
Moderná technológia dnes umožňuje neuveriteľné veci. Pretože viete kde to je dnes najhlasnejšie? No predsa v kine. Kto dnes ide bez vaty v ušiach do kina, je človek veľmi odvážny / TASR

Lýra?

Bratislavská lýra. Ďalší dôležitý festival, hoci sme si to vtedy nemysleli. Mala u mňa veľmi špecifický význam. Pretože keď som tam so skupinou Limit zaspieval Biely kvetAtlantídu, na druhý deň nás v tej Prahe poznali. Dnes sa to ťažko vysvetľuje, ale bol to jeden televízny program, na ktorý sa všetci pozerali. Tým pádom ste mohli veľmi rýchlo zasvietiť. A práve to sa mne na Bratislavskej lýre prihodilo.

Biely kvet?

Ten bol pôvodne čierny, ale to asi viete. To zas pripomína minulý režim, v ktorom sme kedysi žili. Tam vám z čierneho pokojne urobili biele, ak to bolo potrebné.

Ďalšia vaša pieseň Úsmev?

Každý si myslí, že sme vtedy nahrali optimistickú pieseň. No hneď potom ako sme s Úsmevom vyhrali, nás zakázali. Pretože v novinách Rudé Právo, ktoré vychádzali v Čechách niekto napísal, že se kapela Modus schledala v prvcích kosmopolitních. A to bola vtedy, podobne ako dnes, nadávka. Takže nás na rok  zastavili a zrušili nám nahrávanie albumu. Preto pesnička Úsmev nikdy nevyšla na albume.

Foto
Deň predtým ako v júni 2018 navštívil Rádio Košice, uviedol Meky Žbirka na Art Film Feste premiéru remastrovaného animovaného filmu o skupine Beatles Yellow Submarine / Rádio Košice

Neberte nám princeznú?           

Môj sveter a veľmi príjemné spomienky na nahrávanie a natáčanie. Boli to všetko piesne Deža Ursinyho. Za jeho prítomnosti sme to naspievali. Pamätám si, že mi to najprv zaspieval do slúchadiel a ja som to po ňom hneď točil.

Čo je s tým svetrom?

Ten majú v nejakom sklade. Mne taký podobný potom vyrobili.

A čo deti?

Pre dcéru Denisu som nahral pesničku Deni. Existuje aj pieseň Linda, je na albume Samozrejmý svet. Potom je tu syn David, režisér a rockový bubeník.

Žena Katka?

Katka. Catherine, ja ťa veľmi ľúbim ... .  Musel som vtedy vysvetľovať prečo to spievam a prečo je časť tej  skladby v češtine. Vzniklo to lebo sme boli od seba veľmi ďaleko. Ona v Prahe a ja v Bratislave. Mne to prišlo ľúto a tak som si zložil takúto skladbu.          

Komentáre