Mnohé pristúpili k šetreniu.
Zdražovanie energií či inflácia negatívne vplývajú aj na fungovanie východoslovenských samospráv. V súvislosti s energetickou krízou sa mestá snažia znižovať spotrebu elektrickej energie a zavádzať rôzne opatrenia.
„Mesto Košice už predtým prijalo úsporné opatrenia na zmiernenie dopadov nárastu cien energií. Napríklad vo všetkých našich budovách a objektoch prísne strážime výdavky na energie a jej spotrebu kontrolujeme na mesačnej báze. V tomto roku sme zaznamenali viacero nepredvídaných výdavkov, s ktorými sme v rozpočte nepočítali. Z tohto dôvodu aj spolu s ďalšími samosprávami rokujeme s vládou o možnosti kompenzácií týchto neočakávaných výdavkov,“ uviedol hovorca mesta Košice Dušan Tokarčík.
Priemerné mesačné náklady na elektrinu v Prešove vzrástli medziročne takmer dvojnásobne. Týkajú sa budov mestského úradu, zariadení pre seniorov, ale aj základných a materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Podobne sa vyvíjali aj ceny plynu. Podľa hovorcu Vladimíra Tomeka sa aktuálne pracuje na obstarávaní energie na budúci rok, samosprávam však nie sú predkladané ponuky z dôvodu značnej nestability cien na trhu:
„Vzhľadom na súčasný nepriaznivý trend vývoja cien energií očakávame, že v roku 2023 budú výdavky na energie výrazne vyššie, čo bude potrebné zohľadniť aj v rozpočte mesta na rok 2023, ktorý bude schvaľovať mestské zastupiteľstvo v novom zložení v decembri 2022. Okrem toho sa už teraz snažíme znižovať spotrebu elektrickej energie všade, kde je to možné. Napríklad verejné osvetlenie v meste Prešov je v súčasnosti regulované na minimum, čo znamená, že už teraz máme nastavený maximálny šetriaci režim.“
K šetreniu pristúpili aj mestá na Zemplíne, medzi nimi aj Michalovce.
„V priestoroch mestského úradu kúrime do 13.00 hod. Obrátili sme sa na našich zamestnancov s prosbou, aby sa snažili využívať priestory svojich kancelárií čo najefektívnejšie, nenechávali zbytočne svietiť, obmedzili používanie elektrických ohrievačov, vypínali všetky elektrické zariadenia pri odchode domov, a v prípade, že im je chladno, aby sa teplejšie obliekli. Vymieňame staré svietidla za ledkové, dopĺňame termostatické hlavice na ústrednom kúrení, regulujeme prietoky v závislosti od teploty. Všetko však závisí aj od finančného krytia a údržby,“ uviedla hovorkyňa Michaloviec Mária Stričková.
Mesto zároveň požiadalo aj riaditeľov škôl, ktoré zriaďuje, aby v rámci svojich možností tiež pristúpili k šetreniu. Cenové návrhy tepla v Humennom pre budúci rok ešte nie sú podané na schválenie. Podľa Mariána Škubu sa však vo všeobecnosti očakáva, že ceny budú stúpať:
„Humenská energetická spoločnosť, v reakcii na elimináciu nárastu cien tepla, reaguje investičnými akciami ako napríklad rekonštrukciou potrubí za nízkoenergetické a prevádzkovými zásahmi t.j. optimalizáciou distribúcie a odovzdávania tepla na dolných medziach legislatívne určených parametrov dodávky.“
S energetickou krízou bojuje aj Liptovský Mikuláš. V tejto súvislosti zavádza okamžité aj dlhodobé opatrenia, ako napríklad inštaláciu nových vykurovacích zariadení či stmievačov na verejnom osvetlení.
„Na aktuálnu energetickú krízu je mesto Liptovský Mikuláš pripravené, pretože otázke zvyšovania energetickej efektívnosti sa venujeme už s niekoľkoročným predstihom – zatepľujeme budovy, vymieňame okná, pripravili sme audity kultúrnych domov a podobne. Mesto má zriadený krízový manažment, ktorý pravidelne sleduje spotrebu energií. Taktiež máme spracovanú analýzu všetkých odberných miest,“ uviedol Ján Sokolský z Mestského úradu Liptovský Mikuláš.
Minister financií Igor Matovič avizoval, že Európska komisia by mala umožniť Slovensku použiť na riešenie energetickej krízy nevyčerpané eurofondy z obdobia od roku 2014 do 2020.