Staršie dejiny nášho mesta sú, žiaľ, naďalej málo prebádané. Málo historikov sa im v súčasnosti venuje aj kvôli náročnosti čítania starých textov a ovládania jazykov, ktorými sa vtedy bežne komunikovalo a písalo. Dnes vám priblížime jeden zaujímavý záznam z mestskej knihy Košíc, ktorý viac napovedá, aké domy mali mešťania Košíc na sklonku 17. storočia.
I keď v stredoveku boli domy zväčša drevené, pri solventnejších majiteľoch boli vystavané murované. Atraktívne bývanie zámožných mešťanov sa od stredoveku núkalo na Hlavnej ulici. Tu stojí aj známy Levočský dom, ktorý spoločne s Miklušovou väznicou (ktorú tvoria dva pôvodne samostatné stredoveké domy) sú najstaršími svetskými stavbami v meste. Domy mešťanov v stredoveku slúžili na mnohé účely. Miestnosti na prízemí boli svedkami čulého života remeselníkov a obchodníkov. Na prízemí bola čierna kuchyňa, v širokej sieni sa pracovalo a obchodovalo. Vo dvore sa nachádzali dielne, výrobné a hospodárske priestory a tiež izby tovarišov a služobníctva. Za domom bola zväčša úžitková záhrada alebo sad.
Požiare boli jedným z najväčších strašiakov obyvateľov miest v stredoveku i ranom novoveku. Už kráľ Žigmund vo svojej listine z roku 1399 spomína veľký požiar v Košiciach. Z obdobia 16. storočia poznáme päť veľkých požiarov, a to z rokov 1531, 1556, 1562, 1576 a 1585. V 17. storočí došlo k dvom ničivým požiarom. V roku 1619 vyhorela polovica mesta a červený kohút pustošil aj 22. augusta 1674.
Spomedzi nich najstrašnejší bol požiar z roku 1556, keď 13. apríla na Veľkonočný pondelok vo večerných hodinách vypukol požiar v dome mestského pisára Mátyása Seiczlicha. V zúrivej búrke v noci zničil takmer celé mesto spolu s jeho kostolmi, zvonmi, kláštormi, radným domom, verejnými budovami a opevneniami, takže mnohým obyvateľom nezostalo z ich bohatstva nič okrem oblečenia, ktoré mali na sebe. Požiare boli jedným z hlavných dôvodov, aby sa obytné domy stavali z materiálov, ktoré nepodliehajú tak ľahko skaze v prípade vzniku požiaru.
Vzhľadom na malú rozlohu centra mesta obohnaného hradbami boli domy mešťanov v 17. storočí husto zoradené vedľa seba, väčšinou boli postavené na poschodovom priečelí do ulice s tromi oknami a mali dlhé úzke nádvoria. V uličnej časti domu boli na prízemí obchody, ľahko dostupné dielne, na poschodí a vo dvore byty a iné potrebné miestnosti ako špajze, sklady, stajne a podobne. Domy postavené z pevných materiálov boli podopreté klenutými pivnicami so silnými kamennými múrmi.
Z roku 1667 sa zachoval zoznam majiteľov domov, podľa ktorého vieme, že v meste stálo 520 domov. Podľa spomínanej mestskej knihy z roku 1696 to bolo len 294 obytných budov v Košiciach. Z toho bolo dvojposchodových väčších kamenných domov 17, stredných 37, úzkych 42 a menších 26, čiže spolu bolo dvojposchodových 123. Jednoposchodových bolo 83, z toho stredných 12, úzkych 22, menejcenných 32 a rozpadajúcich sa 17. Ďalšie domy boli drevené, z toho dvojposchodových bolo 9, jednoposchodových 32, prízemných 22 a rozpadajúcich sa 25, spolu ich stálo 88. Súpis zmieňuje tiež 52 domov ležiacich v ruinách.
Za hradbami mesta boli tiež obývané predmestia, ale v tom čase na predmestí stála jediná kamenná budova, a to v majeri hlavného kapitána mesta Oktaviána Nigrelliho, zvyšné boli len menšie domčeky, ktorých narátali spolu 61. V predmestí sa nachádzalo aj 33 majerov a 51 záhrad. Táto zástavba predmestí bola ale v nasledujúcich rokoch počas vojny, ktorú so sebou prinieslo protihabsburské povstanie Františka II. Rákócziho, celá zničená v obave, že by mohla nepriateľovi pred hradbami miest poskytovať ochranu.
Autor: HistoricKE