Mestská doprava sa stala fenoménom väčších európskych miest na konci 19. storočia. Jej vznik a rozvoj súvisí s prebiehajúcou industrializáciou. Vznikom veľkých priemyselných podnikov sa mestá začali rozrastať aj svojou rozlohou, aj populačne, a tak pre potreby moderného mesta bolo potrebné zabezpečiť rýchlu prepravu nielen osôb, ale aj materiálu či tovaru. Rozrastajúce sa priemyselné odvetvie a čulý obchodný ruch boli charakteristické pre druhú polovicu 19. storočia aj v Košiciach. Bolo otázkou času, kedy sa niektorému z investorov podarí zriadiť prvú mestskú dopravu v metropole severovýchodného Uhorska. V dnešnom článku vám prinášame niekoľko zaujímavostí z počiatkov mestskej dopravy v Košiciach.
Ako vznikla prvá koľajová preprava v meste
Už od roku 1884 boli podávané žiadosti na magistrát mesta ohľadne povolenia zriadenia koľajovej dráhy na parný pohon, prípadne na konský. Záujemcovia, ktorí boli zväčša podnikatelia z Budapešti, požadovali v prvom rade koncesiu prepravy nákladov, nakoľko nákladná preprava sľubovala vyššie výnosy než doprava osôb a batožín. Zmluvné podmienky týchto podnikateľov však neboli výhodné pre mesto, a tak boli prvotné žiadosti zamietnuté.
Po viacerých bezvýsledných rokovaniach sa mestu podarilo dohodnúť s podnikateľom – stavebným inžinierom z Budapešti, Istvánom Popperom. Zmluva o výstavbe konskej koľajovej dráhy bola uzavretá 28. septembra 1890 a schválená 26. decembra 1890. Popperom bola založená firma pod názvom Kassai közúti vasút (Košické pouličné dráhy).
Vznik koľajovej dráhy a jej slávnostné otvorenie
So samotnou výstavbou sa začalo 14. mája 1891. Prvá hlavná linka bola spustená 14. novembra 1891 a viedla od budovy železničnej stanice až po Hospodársku školu na Komenského ulici. 8. mája 1892 bol otvorený aj úsek od Hospodárskej školy k reštaurácii Baránok. Ešte v roku 1892 sa podarilo spojazdniť aj zvyšné plánované linky, a to:
- po Peštianskej ulici (dnes Južná trieda) ku delostreleckým kasárňam
- od Hlavnej ulice po Moldavskej ceste (Štúrova ulica) ku starej Moldavskej ceste (Moldavská ulica)
- od skladov Štátnych železníc k budove Tabakovej továrne (dnes Tabačka)
Na všetkých linkách sa na základe udeleného živnostenského povolenia prevádzala aj osobná doprava, aj nákladná, ktorú využívali obchodné a priemyselné firmy v Košiciach.
Konský pohon strieda parný pohon
V novembri 1892 bola vlastníkom firmy založená akciová spoločnosť pod názvom Kassai közúti vasut részvénytársaság (Košické pouličné dráhy, akciová spoločnosť). Už 14. septembra 1892 bolo Popperovi umožnené nákladnú dopravu prevádzať parnou tramvajou. Akciová spoločnosť ako nástupca Poppera po úpravách vystriedala konský poťah parným poťahom. Nasledujúceho roku 1893 došlo k rozšíreniu parného pohonu aj na osobnú dopravu, ktorá bola riešená nasledujúcich niekoľko rokov kombinovanie – aj koňkou, aj parným pohonom. Spočiatku boli vymedzené úseky. Od železničnej stanice k divadlu viedla koňka, od divadla k hostincu Baránok už parná tramvaj. V roku 1895 použitie pohonu ovplyvňovalo ročné obdobie. V zime sa využívala koňka, v teplejších mesiacoch parná sila.
Zaujímavosti z dejín koňskej a parnej dopravy
Na záver niekoľko perličiek. Jedným z prvých miest v Uhorsku, kde sa parné dráhy prvý raz použili v mestskej doprave, boli Košice. Tiež je zaujímavosťou, že až do roku 1945 boli na Slovensku len dve mestá s vlastnou mestskou dopravou – Bratislava a Košice.
Povolená rýchlosť parného rušňa v Košiciach bola stanovená na 10 kilometrov za hodinu, ale na frekventovaných miestach bola znížená na 6 kilometrov za hodinu. Neskoršie bola súhlasom ministerstva obchodu zvýšená na 10 – 15 kilometrov.
Nie všetky úseky trate boli dostatočne využívané, a tak napríklad preprava na úseku od Komenského ústavu k hostincu Baránok bola v priebehu rokov viackrát prerušená.
Tento spôsob dopravy konskou/parnou tramvajou pretrval do roku 1913, kedy bola zavedená doprava na elektrický pohon. A začala sa písať nová kapitola dejín košickej mestskej dopravy.
