„Ale zostalo nám ešte niečo, bárz aj na druhej strane mesta, naša „Fischerka“ a či náš Sokolský sad, park, na ktorý my a predkovia naši boli sme pyšní, veď všade hovorilo sa, že žiadne mesto nemá od nádraží vchod taký, aký ho majú naše Košice."
Miestom skutočnej oázy pokoja v rušnom mestskom prostredí metropoly východu je Mestský park, ktorý sa nachádza v blízkosti historického centra. Miesto, na ktorom sa dnes rozprestiera, má pomerne bohatú históriu. Toto územie bývalo za hradbami opevnenia Košíc, na záplavovom území medzi Mlynským náhonom a hlavným tokom Hornádu. Až do začiatku 19. storočia ním pretekal celý rad menších potôčikov, často meniacich svoje koryto.
„…Ale zostalo nám ešte niečo, bárz aj na druhej strane mesta, naša „Fischerka“ a či náš Sokolský sad, park, na ktorý my a predkovia naši boli sme pyšní, veď všade hovorilo sa, že žiadne mesto nemá od nádraží vchod taký, aký ho majú naše Košice. Ba, policajný kapitán jedneho mesta až tak si náš park obľúbil, že hovoril o ňom, že kedykoľvek parkom do mesta Košíc vchádza, cíti sa byť povzneseným.
Je tento park nacennejším pokladom, nenahraditelnou ozdobou a chlúbou mesta Košíc. Sem, do tichej samoty stromovek radi prichádzali naše dietky so svojími rodičmi a pestúnkami, unavení a nezdraví tu nachádzali svoj odpočinok a občerstvenie, naši školskí žiaci k ťažkým učebným úlohám tiché miesto a každý z nás svoje príjemné tiché posedenie.“ Slovenský východ 1921
Územie tu bolo časom vysušené a užívané ako obecná lúka, na ktorú sa chodili Košičania v prvej polovici 19. storočia zabávať (organizovali sa tu rôzne slávnosti, tancovačky, cirkusy či kolotoče). Parkovú úpravu mestskej lúky podnietila výstavba prvej železničnej stanice (1861). K nej bola zriadená pešia komunikácia spájajúca nádražie s centrom mesta cez Mlynskú ulicu. Park pomenovali po maďarskom politikovi Istvánovi Szechényim na Széchenyi liget.
Nová promenáda prechádzala okolo elegantného pavilónu švajčiarskeho štýlu, ktorý postavili v roku 1857 pre cisársky pár Františka Jozefa a jeho manželku Alžbetu, aby mohli sledovať veľkolepú ľudovú veselicu, usporiadanú na ich počesť. Neďaleko neho postavili v roku 1869 kiosk s občerstvením, neskôr tu fungovala reštaurácia a objekt sa zachoval dodnes. Ďalšou ikonickou stavbou parku je hudobný altánok z roku 1885, kde sa i dnes organizujú koncerty a dominantnou južnej časti parku je korčuliarsky a tenisový pavilón, postavený v roku 1909.
Postupne sa mestský park začal meniť na pestovaný park v anglickom štýle. Bolo to miesto pre rekreačné jazdenie, promenádne koncerty a koncom 19. storočia aj pre módne bicyklovanie. Park zo západnej strany uzatváral mlynský potok, čo vytváralo idylické oddychové miesto. V roku 1890 vykopali v parku studňu, ktorá mala pôvodne slúžiť na zalievanie stromov a záhonov, ale voda v nej bola vraj veľmi chutná, a tak z nej začali popíjať aj návštevníci parku. Keď studňu v roku 1911 zrušili, mnohí Košičania proti tomu protestovali.
Po vzniku Československa sa mení názov parku a po novom sa volá Sokolský sad. V roku 1921 rozhodla rada mesta Košice o zamestnaní troch strážcov parku, ktorí v rovnošate mali dohliadať na poriadok a tiež o zamestnaní pomocníka pre hlavného záhradníka, ktorý sa staral o samotný park /MMK 671, 1927/. V tom čase už celý park bol súvisle obstavaný mestom, takže sa už nemohol ďalej plošne rozrastať.
„Sad sokolský bol chránený čo miesto nám posvätné, do kterého noha hriešnikova nemá vkročiť. Sú veci, ktoré možno zburať aj zničiť a aj naspäť postaviť, avšak hrubé vyrúbané stromy v Sokolskom sade postafiť nazpäť, aby vyrostli, ani za cenu celého světa spraviť sa nedá. Škoda nenahraditelná... Každé mesto tedy má sa o to starať, aby svoj park malo.K zdravotnej ozdobe parku slúži aj tekúca rieka Hornád, nad ktorou pred niekoľko rokmi z ohľadu zdravotného postavil pre seba nádhernú vilu liečiaci sa mladý staviteľský umelec Arpád Jakab.“ Slovenský východ 1921
Po vojne bol park pomenovaný po generálovi Petrovovi - veliteľovi 4. ukrajinského frontu. Až do 60. rokov 20. storočia sa veľmi nemenil, ale po zrušení Mlynského náhona začal pomaly vysychať. V severnej časti parku bola načas zriadená galéria pod holým nebom, ktorú tvorili oceľové sochárske artefakty pochádzajúce zo sochárskeho sympózia VSŽ a mali sa tu postupne prezentovať. Po kritike straníckych špičiek sa od myšlienky upustilo. V severnej časti parku bola postavená krytá plaváreň a vedľa kúpalisko /1959-1960/. V južnej časti parku boli situované dva pamätníky. Pamätník náčelníka partizánskej brigády, Ľudovíta Kukorelliho, bol slávnostne odhalený 28. augusta 1958. V 80. rokoch bol sem umiestnený aj nový pamätník Ivanovi Jefinovičovi Petrovovi.
V 90. rokoch 20. storočia bolo na západnej strane zriadené jazierko. Za zmienku stojí, že sa v parku nachádza majestátny a vyše 150 rokov starý Topoľ biely. Posledne výrazné úpravy parku prebiehali v roku 2013 v rámci projektov EHMK. Park i dnes slúži na príjemný odpočinok a víta návštevníkov mesta po príchode vlakom či autobusom.
Premeny názvu parku
Od konca 18. storočia - mestské lúky, nem Städtische Wiesen/ neskôr Stadt - Wiesen
1825 Hanfischka/Delamanská záhrada
1870 Széchenyi rét
1912 Széchenyi liget
1919 Sokolovský sad
1938 Szécheny liget
1945 Sad Maršála Petrova, dlho nazývaný Petrov sad
1990 Mestský park
Autor: HistoricKE