Mič Bjukenen pozná Košice

SvetVašimi očami

Okej, preháňam, tak trochu. Košice nepozná, ale vedel kde sú. A to je v tomto prípade najviac. Je mi jasné, že poniektorí už pregúľali očami, lebo „len aby sme sa nepototo“ z Američanov. Veď sme sa ani nie.

Je to taká zvláštna situácia. Že skupinka turistov dostane pár minút na prechádzku po Mahnattan Beach. V Kalifornii. Ja medzi nimi. Všetci sa rozbehnú k moru, k mólu, k toalete, alebo si narobia tisíc selfie na meter štvorcový, a potom si kupujú extra priestor na cloude. Niektorí sa len tak prechádzajú a snažia sa užiť si a nadýchnuť sa čerstvého morského vzduchu. A ja, upachtená, s foťákom, kamerou, mikrofónom /dva, lebo čo, ak sa jeden pokazí!/, utekám - ako najatá. Rovno k domčeku plavčíkov.

Áno, notoricky známa búdka vo vzduchu. Kto nefičal v minulosti na Mičovi, akoby nebol. Nie, nie Mičovi oken. Ale aj Sí Džej si pamätám. V každom prípade, utekám ako najatá, v hlave mi bubnuje úvodna skladba z Bejvoču. Sú štyria. Sú pekní. Majú americký úsmev. Tak poď Kiwa, to dáš. Musíš. „Hi guys...“ a už to ide. Začnem zľahka. Jedna spoločná fotka na úvod. Prečo nie, ideme. Z jednej ich mám šesť. Pre istotu s každým, so všetkými. Júj, už nám je hej, mám ich spracovaných. Poďme ďalej, môžem si vás natočiť, pozdravíte Košice? Of course sa mi rozlieva na pol pláže, a tak teda ideme. Mám už aj pozdrav, že Košice. Fotka v telefóne, vo foťáku, na kamere video. A keď už si vravím, už nič viac nemôže prísť, vtedy sa má Mič číslo 1 opýta: Košice? I think It should be Slovakia (Košice? To by malo byť na Slovensku – pozn. red.). Odpadávam.

Prepadáva sa podo mnou piesočnatá zem, ako vo filme mi už mávajú iba ruky a celé telo sa potápa. Roztápa. Vykokcem zo seba – ako je možné, že pozná Košice. Odpovie s ľahkosťou a samozrejmosťou: vždy ma bavila geografia. Usmievam sa. Stačí tak málo. Nie, nepototo som sa z Amika, lebo vedel, kde sú Košice. Veď všetci vieme všetky hlavné mestá Ameriky. A aj druhé najväčšie mestá. Nepochybujem! Ale usmievam sa preto, že predsudky, ktoré so sebou do ďalekého sveta nosíme, sa rozplynuli šmahom ruky. Akékoľvek konotácie Amerika vyvoláva, môj plavčík ich zmazal. A za všetko môžu Košice :-).

Galéria k článku

Komentáre