V štatistike si najviac polepšila Južná Amerika.
V roku 2024 trpelo hladom 8,2 percenta populácie, čo predstavuje približne 673 miliónov ľudí na celej planéte. Vyplýva to zo Správy o stave potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete, ktorú spoločne vypracovalo päť agentúr Organizácie Spojených národov (OSN).
Napriek tomu, že počet hladujúcich vo svete klesá, situácia je aj naďalej kritická najmä v Afrike. Odborníci sa tu pri prieskume zameriavali aj chronické a dlhodobé problémy, v štúdii však nezahrnuli aktuálne krízy spôsobené konfliktom v Pásme Gazy a inými vojnami. Podľa Maxima Torera, hlavného ekonóma Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), je pokles spôsobený hlavne lepším prístupom k potravinám v Južnej Amerike a Indii. Situácia v Afrike či na Blízkom východe však napriek tomu môže mať negatívny dopad na ďalšie výsledky.
„Ak budú konflikty naďalej eskalovať, ak bude naďalej rásť zraniteľnosť, a ak bude naďalej narastať zadlženosť, čísla opäť narastú,“ doplnil Torero.
Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok (28.7.) na tomto summite vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby odmietlo používanie hladu ako zbrane vo vojne.
Najvýraznejšie zlepšenie zaznamenala OSN v Južnej Ameriky, kde miera hladu klesla zo 4,2 percent z roku 2023 na 3,8 percent, a južná Ázia, kde klesla o viac ako percento oproti predošlému roku, a to na 11 percent.
Situácia je veľmi odlišná v Afrike, kde populácia rýchlo rastie a kde situáciu zhoršujú konflikty, extrémne počasie a inflácia. V roku 2024 bol viac ako jeden z piatich ľudí na tomto kontinente chronicky podvyživený, čo znamená, že hlad je tam rozšírenejší ako pred 20 rokmi. Predpovede OSN uvádzajú, že do roku 2030 sa bude 60 percent hladujúcej populácie nachádzať v Afrike.
Zdroj: TASR