Do svojho posledného domáceho zápasu sezóny nastupovali s vedomím, že po poslednom hvizde ich čakajú zlatý pohár, medaily a šampanské. Futbalisti FK Slávia TU Košice zviedli úspešný boj s motiváciou i súperom a posledný Bardejov vyprevadili z tretej ligy víťazstvom 3:1.
Zverenci Mateja Timkoviča nezačali ideálne a od 23. minúty prehrávali gólom Pavla Marcineka. Reči o vysokom kurze a pustenom zápase však „akademici“ rázne odmietli. V 26. minúte vyrovnal utešenou strelou spoza šestnástky František Vancák a v záverečnej desaťminútovke premenil dva pokutové kopy kapitán Mojmír Trebuňák.
„Nebol som určený na penalty, ale dohodli sme sa s Mišom Jonecom a on možno aj cítil, že to potrebujem. Aj o tom je partia. Vzal som to na seba a teší ma, že som premenil pravou i ľavou. Cítim vďačnosť,“ rozhovoril sa so zlatom na krku Trebuňák.
Samotný duel proti Bardejovu označil za psychicky náročný, no tím poháňala túžba zavŕšiť dokonalú bilanciu 15-0 na domácom trávniku. „Chceli sme to, pretože takáto bilancia ide do histórie. Nebolo ľahké namotivovať sa a zo začiatku nám to zväzovalo nohy. Potom sme to však zlomili a ukázali sme charakter tohto mužstva.“
To, že prešla Slávia sezónou bez straty čo i len jediného domáceho bodu, potešilo aj stredopoliara Františka Vancáka.
„Je to málo vídané, ale doma sme boli jednoducho silní a to bol základ titulu. Teší ma, že sme si to na záver nepokazili a tá bilancia je dokonalá,“ pousmial sa 30-ročný záložník, ktorý si po svojom vyrovnávajúcom góle odbehol do bránky po loptu a následne predviedol gesto naznačujúce očakávané rozšírenie rodinky. „Veru je to tak, to gesto som smeroval k mojej priateľke, s ktorou sme v milom očakávaní.“
Nefalšovaná a spontánna radosť Košičanov vypukla už v Rimavskej Sobote. „Aj doma sme však chceli potvrdiť, že sme silné mužstvo. Chceli sme potešiť domáce publikum a hoci to nebol ľahký zápas, zvládli sme to. A to i napriek tomu, že motivácia už možno trochu poľavila,“ podotkol Vancák.
Mojmír Trebuňák vníma zisk treťoligového titulu ako zadosťučinenie za celoročnú obetu. „Každý deň sme trávili spoločnými tréningami či zápasmi a spoločne sme to dotiahli do úspešného konca. Keď sa pozriem na tabuľku, tak nás k titulu doviedla defenzíva. Dostali sme najmenej gólov v lige. Rozhodla však partia. Dobre sa to doplnilo, každý prijal svoju rolu a vytvorili sme kohéziu, na ktorej si ja osobne zakladám celý život. Možno sme nemali najsilnejšie mužstvo, ale mali sme najlepšiu partiu.“
„Nádherný úspech, za ktorým je práca celého tímu i podpora univerzity,“ ocenil úspech svojho tímu rektor Technickej univerzity a prezident futbalového klubu FK Slávia Peter Mésároš. „Tu vidieť, že vášeň pre šport sa môže spojiť s vášňou pre štúdium i osobný rozvoj. Je to niečo unikátne a verím, že chlapci budú inšpiráciou pre ďalšie generácie i našich kolegov a študentov.“
Prvé oslavy prebehli už počas návratu z Rimavskej Soboty, druhé po domácej korunovácii. A na bublinkách či cigarách Slávisti nešetrili.
„Úspech má mnoho podôb. Futbal hrám 25 rokov a osem rokov som ženatý. Dnes však na náš zápas prišla prvýkrát v živote aj svokra a som rád, že videla naše víťazstvo. V rámci osláv pôjdeme všetci až na dno,“ prisľúbil s úsmevom Trebuňák. „Musíme si to užiť, pretože nikdy neviete, či ešte niečo vyhráte. Zajtra vyjde opäť slnko, ale dnes treba oslavovať. Táto partia si to potrebuje užiť tak, ako si spoločne užila celú sezónu.“
Víťazstvo v tretej lige je automaticky spojené s postupovou miestenkou do druhej najvyššej súťaže. V prípade Slávie však existuje veľa otáznikov. Posun nahor by si vyžadoval výrazne vyšší rozpočet a kameňom úrazu môže byť aj hracia plocha na Watsonovej, ktorá nespĺňa potrebné rozmery.
„Každý hrá preto, aby sa dostal niekde vyššie. Necháme to na vedenie, ale my by sme si zahrali druhú ligu určite radi. Uvidíme...,“ nahodil veľavravný pohľad smerom k manažmentu Vancák a v podobnom duchu sa vyjadril i Trebuňák. „Po športovej stránke by sme si to určite zaslúžili. Treba však povedať, že je to v rukách univerzity. Univerzitný šport má budúcnosť a je to cesta pre mladých hráčov, ktorí sa ešte neuchopili v mužskom futbale. Takto môžu spájať štúdium s futbalom a našou úlohou je teraz hustiť do rektora celú noc a primäť ho k pozitívnemu rozhodnutiu. Páni rektor i kvestor si to určite zhodnotia a ja im verím. Ak však povedia, že to nemá význam a bolo by zbytočné tlačiť, tak to pochopíme.“
Kľúčovú otázku sme teda samozrejme nasmerovali na toho najkompetentnejšieho – samotného rektora Technickej univerzity.
„Bude, čo má byť,“ vyhol sa definitívnemu ortieľu Peter Mésároš. „Prvotný športový predpoklad bol splnený. Chce to však ešte veľa ďalších manažérskych krokov. Verím však, že ak to bude opcia, tak je to to, prečo to všetko malo zmysel. Nielen radosť z víťazstiev, ale aj z postupu. S druhou ligou samozrejme súvisí aj profesionálny manažment, väčšia koncentrácia na všetky aktivity, ale ak k tomu všetci priložia ruku, tak sa to dá. Je to vážna možnosť. Ak sa to podarí, tak sa tešíme do druhej ligy.“