Kto bol vlastne sv. Mikuláš?

VýchodHistoricKE

Už zajtra si deti, ktoré celý rok počúvali, nájdu v čižmičkách odmeny, preto naše predsviatočné rozprávanie začneme Mikulášom.

Foto
Postavy Mikuláša, čerta a anjela sa na dedinách začínajú objavovať až v 19. storočí / Pixabay

Najkrajšie sviatky roka sa nezadržateľne blížia a my sa pomaly pripravujeme na nadchádzajúce obdobie, ktoré, mimochodom, podľa psychológov patrí k najstresujúcejším v roku. Stihnúť toho treba naozaj veľa: nákup darčekov a zásob, pratanie, varenie či povinnosti v práci, ktoré musia byť dokončené predtým, ako si budeme užívať zaslúžený oddych. A ako to bolo v minulosti? Boli aj naši predkovia „v strese“? A aké zvyky a obyčaje sa dodržiavali počas predvianočných dní?

My sa v nasledujúcich článkoch bližšie pozrieme na tie, ktoré pre nich mali najväčší význam. Už zajtra si deti, ktoré celý rok počúvali, nájdu v čižmičkách odmeny, preto naše predsviatočné rozprávanie začneme Mikulášom.

Foto
Dobové postrehy o Mikulášovi  / Slovenský východ 6.12.1924

Historický vývoj mikulášskych zvyklostí môžeme považovať za mimoriadne zaujímavý, keďže tak, ako je tomu aj v prípade Vianoc, prelínajú sa v nich pohanské a cirkevné zvyky. Už v počiatkoch stredoveku prebiehali v prvej polovici decembra predslnovratné obyčaje, medzi nich patrili aj výmena darčekov a maskované sprievody. Cirkev v snahe nahradiť starší kult kultom kresťanským určila v 9. storočí 6. december za deň sv. Mikuláša. Mikuláš pôsobil v 4. storočí ako biskup v Malej Ázii a vďaka svojej obetavosti a zmyslu pre spravodlivosť si ho obľúbili široké vrstvy obyvateľstva Byzantskej ríše. Neskôr sa stal vďačným námetom legiend v celej Európe. Stal sa tiež patrónom rôznych skupín (rybárov, zlatníkov, pastierov), no najmä študentov.

Cirkev sa rôznymi prostriedkami snažila popularizovať postavu Mikuláša, jednou z nich bolo dramatické stvárnenie príbehu o obetavom mníchovi, nositeľmi tejto novej tradície sa stali práve študenti z vyšších škôl. Na deň Mikuláša bol vybraný študent oblečený do mikulášskeho rúcha, pri dopoludňajšej omši v kostole sedel na vyvýšenom mieste a bola mu preukazovaná taká úcta ako skutočnému biskupovi. Popoludní zase kráčal v čele sprievodu, ktorý prechádzal celým mestom.

Neskôr boli študenti kritizovaní za to, že sa v zástupe nesú na koňoch a nosia drahý odev a šperky. V 16. a 17. storočí zaznamenávame sťažnosti na neprístojné správanie a výčiny účastníkov sprievodov. Údajne skrytí za rôzne masky vymáhali po domoch dary, dokonca aj násilím. Neraz sa stalo, že deti vystrašili natoľko, že tieto utrpeli vážnu ujmu na zdraví.

Foto
Dobové postrehy o Mikulášovi  / Slovenský východ 5.12.1934

Sprievody definitívne zanikli až po zákaze cisára Jozefa II., ktorý sa preslávil viacerými náboženskými reformami. Na obchôdzky začali chodiť zredukované trojčlenné skupiny pozostávajúce z Mikuláša, anjela a čerta, ktoré navštevovali známe domy, aby odovzdali deťom sladkosti, ktoré pre nich pripravili rodičia. Vymenované zvyklosti sa vzťahovali na mestské prostredie, na vidieku bola situácia iná.

Postavy Mikuláša, čerta a anjela sa na dedinách začínajú objavovať až v 19. storočí:

„Čert sa obvykle obliekal do kožucha vyvráteného naruby, anjeli pripomínali postavy Barbory alebo Lucie, kým Mikuláša v dlhom kožuchu, prepásaného povrieslom, s fúzmi a bradou zhotovenou z kúdele, bolo možné identifikovať často iba podľa berly a mitry zhotovenej z papiera. Tento typ Mikuláša, ktorého tvorcovia sa usilovali priblížiť čo najviac mestskej predlohe, bol určený deťom.“

V odľahlejších podhorských oblastiach sa Mikuláš po prvýkrát objavil až v medzivojnovom období, resp. v polovici 20. storočia.  Článok bol spracovaný na základe knihy „Rok vo zvykoch nášho ľudu“ od Emílie Horváthovej. Uvedená citácia pochádza z rovnomenného diela.

 

 Autor: HistoricKE

 

Komentáre