Porozprávali sme sa s horským fotografom, ktorý získal Grand Prix fotosúťaže Hory a mesto s fotografiou z Vysokých Tatier. Víťazná snímka má názov Ihla republiky.
Milan Kapusta (61) pochádza z Rožňavy. Povolaním banský technik sa dostal k fotografovaniu cez lásku k horám a lezenie po skalách. Na priemyslovke v Spišskej Novej Vsi študoval baníctvo a geologický prieskum.
27 rokov pracuje pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR). Vo fotosúťaži Medzinárodného festivalu horských filmov Hory a mesto, ktorý prebiehal od 19. do 23. mája, zvíťazil v kategórii Grand Prix s fotografiou s názvom Ihla republiky.
Snímka vznikla 27. októbra 2019 pri treťom výstupe na Skalnú ihlu, ktorý vykonala trojica horolezcov Erik Rabatin, Roman Dubský a Marián Marosi. Hore na ihle je na snímke Erik Rabatin. Donedávna takmer neznáma zabudnutá krásavica vo Vysokých Tatrách sa nachádza v masíve Prostredného hrebeňa Malej Studenej doliny.
Kedy si začal fotografovať?
Fotografujem od roku 1983. Vtedy som si kúpil svoj prvý foťák. Robil som horolezectvo, a tak nejako to v tej krásnej krajine začalo aj s mojím fotením.
Ako si sa dostal k foteniu pre TASR?
Pracoval som najprv ako banský technik. Keď v 90. rokoch minulého storočia išlo baníctvo do útlmu, s touto profesiou som musel skončiť. Chvíľu som sa pretĺkal, bol som na voľnej nohe, robil výškové práce a tak podobne. V novembri 1994 som zaklopal na dvere TASR, či nechcú fotografa. Ani neviem, ako sa to už celé odohralo, ale som tam už takmer 30 rokov.
Ako sa za tri desaťročia zmenila žurnalistická fotografia?
Neuveriteľne. Dnes je to v podstate už úplne niekde inde. Mladá generácia to nemá šancu pomaly ani pochopiť. Nieto ešte zažiť, ako sme vtedy pracovali. Ja som ešte začínal na čiernobielej analógovej fotografii na kinofilm. Nafotené filmy sme vyvolávali a vyrábali v tmavej fotografickej komore. Nafotiť na analógovej zrkadlovke, vyvolať film, urobiť fotografie a rýchlo ich poslať alebo doručiť do redakcie. Aby mohli byť na druhý deň ráno v novinách.
Potom prišla farebná fotografia a postupne prichádzala digitalizácia. Samozrejme, farebné fotky sa pomocou zložitejších postupov a chémie tiež dali vyvolať a urobiť v tmavej komore. My sme to už potom robili tak, že sa iba vyvolal farebný film, špeciálnym skenerom sa naskenovalo políčko s danou snímkou a do redakcie sa poslal sken fotky. Pri farebnej fotografii sa musela pri vyvolávaní filmu presne dodržať teplota 38 ℃. Natemperovať, vyvolať film, usušiť ho, naskenovať.
To bolo asi dosť náročné na techniku?
Bola to celkom tortúra. Ak som išiel fotiť nejaký športový zápas, bol som ovešaný taškami. Na chrbte fotobrašňa, v jednej ruke skener, v druhej prerobená autochladnička s fotochémiou. Dnes si sadnete a pošlete to pohodlne z laptopu, telefónu alebo priamo z fotoaparátu.
Vydal si niekoľko fotografických kníh.
Samostatne dve. Tatry (2005) a Tatry a kvety (2016). S kamarátmi sme v roku 2001 urobili knihu Rožňava, Kras a okolie, kde som spoluautor. Fotil som aj minerály, keďže som ich aj zbieral. Takže nejaké fotky mám aj v publikáciách o mineráloch. A potom v rôznych knihách a publikáciách o krajine. Teraz v jeseni by mi mala vyjsť tretia samostatná fotografická kniha.
O čom bude?
Chcem v nej ukázať viaceré menej prístupné lokality Vysokých Tatier. Kam sa bežný návštevník nemôže dostať. Buď neprístupné, alebo také, ktoré sú v rôznych rezerváciách.
Na čo fotí profesionálny žurnalistický fotograf?
TASR roky funguje na Nikonoch, od analógových až po digitálne. Takže fotím na Nikony s tým, že používam aj nejaké vlastné objektívy. Čo sa týka mojej vlastnej produkcie v minulosti, používal som aj analógové technické kamery na veľké formáty 9 až 12 cm.
Upravuješ nejako svoje fotky v postprodukcii?
Snažím sa fotiť naturálne, čo by mal byť aj cieľ žurnalistickej fotografie. Maximálne urobím nejaký výrez alebo menšiu úpravu kontrastu či farebnosti. Do skutočnosti by sa ale nemalo pridávať vôbec nič.
Táto víťazná fotka bola zhodou okolností upravovaná z dvoch fotografií. Ale to som aj uvádzal v jej popise. Obloha a mraky tam boli dodané z inej snímky, pretože keď tam chlapci liezli, obloha bola čistá a bez mrakov. To ale bola veľká výnimka z mojej tvorby. Ak aj robím nejaký zásah, vždy sa snažím, aby to bolo uveriteľné a reálne.
Posielaš fotografie do súťaží pravidelne?
V poslednom čase ani veľmi nie. Za mlada áno, človek vtedy túži nejako vyniknúť, je súťaživý. Až teraz po niekoľkých rokoch som cítil, že toto je možno zaujímavá téma do súťaže. Tak som ju poslal.
A urobil si dobre. Je za ňou zaujímavý príbeh.
Áno, tú lokalitu, skalnú vežičku nie je bežne vôbec vidno. Roky som tade po Malej Studenej doline chodil a nevšimol som si ju. Splýva so skalami v pozadí. Je viditeľná len z určitého miesta, z cesty, po ktorej sa vystupuje alebo zostupuje na Prostredný hrot, z takzvaného Stillovho žľabu.
Kto na ňu už vyliezol?
Prvý na ňu vyliezol 10. júla 1971 horolezec s Popradu, Ján Plaček. Fotografoval ho pri tom Ivan Mátray. Dočítal som sa o tom v ročenke popradského horolezeckého oddielu. Nikde sa o tom vtedy veľa nepísalo ani nepublikovalo.
Traja horolezci Igor Pap, Michal Sabovčík a Rasťo Hatiar tam potom vyliezli 29. mája 2018. Mysleli si, že ide o prvovýstup na túto Skalnú ihlu. Nazvali ju Ihla republiky. Filmár a horolezec Hatiar natočil z výstupu aj film. Ja som ju fotil v októbri 2019, bol to tretí výstup na ihlu. Zabudnutá krásavica, ktorú sme znova objavili. Ešte kým nespadne.
Mohla by sa aj zrútiť?
To je iba otázka času. Všetko časom pracuje a koroduje. Tatranskí horolezci už zažili pád viacerých podobných vežičiek, na ktoré sa predtým liezlo. Možno vydrží ešte sto rokov, možno dvesto. Uvidíme.
FOTOGRAF MILAN KAPUSTA (61)
►Narodil sa v Rožňave. Je absolventom Strednej priemyselnej školy geologicko-baníckej v Spišskej Novej Vsi. Bývalý banský technik sa k fotografovaniu dostal vďaka horolezectvu.
►Okrem Vysokých Tatier má za sebou výstupy na Špicbergoch, Pamíre, v USA v Yosemitskom národnom parku, v Alpách a v iných pohoriach Európy.
►Ako amatérsky nadšenec fotografie získal ceny vo viacerých fotosúťažiach, od regionálnych cez celoštátne po medzinárodné.
►Je nositeľom titulu majster Zväzu slovenských fotografov. Fotografie vystavoval doma i v zahraničí.
►V roku 2001 bol fotografom Rudolfa Schustera, prezidenta SR (1999 – 2004), počas jeho oficiálnej cesty v krajinách Južnej Ameriky. Fotografoval i v Himalájach. Jeho panorámu Tatier dostal darom pápež Ján Pavol II.