Ako 16-ročný odišiel skúsiť šťastie do Španielska. Ceste mladého futbalistu Michala Figeľa na Pyrenejský polostrov predchádzala ponuka futbalového agenta, ktorý mu ponúkol možnosť ukázať sa v rámci mesačnej skúšky v Palencii. Odchovancovi FC Košice pôsobiacemu v tom čase v Galaktiku však už po dvoch týždňoch oznámili, že by si ho radi nechali a ak má záujem, tak môže zostať.
O tri roky neskôr sa krôčik po krôčiku približuje ku kabíne A-tímu účastníka La Ligy Rayo Vallecano.
„Keď som tam prišiel, tak na mňa spočiatku samozrejme trochu zazerali. Každý chce hrať a v takejto akadémii prebieha silný boj o miesto. Môj otec mi však stále vravel, že cudzinec musí byť lepší ako domáci hráč a som rád, že sa mi to zatiaľ darí,“ hovorí 19-ročný Košičan, ktorému sa napriek odcudzeniu z domova vlani podarilo úspešne maturovať na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského. „Vzdelanie je vždy základ, pretože nikdy neviete, ako sa vyvinie futbalová kariéra. Cením si, že mi na škole vychádzali v ústrety a štúdium som tak mohol dokončiť aj diaľkovou formou zo Španielska. Momentálne sa venujem len futbalu, ale rád by som sa pustil do externého vysokoškolského štúdia. Uvidíme, kam ma kroky zavedú, ale na učebnice som rozhodne nezanevrel.“
Vo svojich začiatkoch to mal veľmi náročné, no dnes už hovorí plynulou španielčinou. „Keď s týmto jazykom prichádzate do každodenného kontaktu, tak sa ho naučíte pomerne rýchlo,“ usmieva sa Michal, ktorý však v klube z Madridu nenapreduje len lingvisticky, ale predovšetkým futbalovo. „Nie je žiadnym tajomstvom, že španielsky futbal je na vysokej úrovni. Títo hráči sú hlavne mimoriadne technicky zruční. Keď som tam prišiel, tak som mal minimálne skúsenosti s taktikou a na vlastnej koži som tak zažil vysokú školu taktického futbalu. Neporovnateľná je i rýchlosť, tempo hry a všetci robia veci naplno od prvej do poslednej minúty. Tá konkurencia je obrovská, pretože do klubu prichádzajú hráči z celého sveta a všetci sa snažia presadiť.“
Figeľ pôsobí aktuálne v C-tíme Raya Vallecano. Ten je v praxi mužstvom do 21 rokov, ktoré však pôsobí v mužskej súťaži. Na svojom konte má už aj prvý zápas za „béčko“.
„Hra proti starším hráčom je fyzicky náročná, no ponúka priestor pre rýchlejšie zlepšenie,“ podotýka talentovaný mladík, ktorý má k dispozícii podmienky hraničiace s profesionalitou. „Ráno chodím do tréningového centra a tam máme spoločné raňajky. Následne máme okolo pol hodiny na rozcvičku či masáž. Potom začína posilňovňa a po nej trénujeme hodinu a pol. Domov sa vraciam okolo tretej až štvrtej. V Španielsku sa dodržiava siesta a potom si teda hodinku pospím,“ približuje svoj denný program.
Podobne ako v La Lige, aj na mládežníckej úrovni predstavuje pre Rayo Vallecano najväčšiu výzvu madridské derby proti Realu.
„Náš vzájomný zápas sme odohrali v tréningovom centre Realu a bolo to niečo neskutočné. Keď som tam prišiel, tak som pozeral na ich podmienky s otvorenými ústami. Jednoducho svetová špička. Na ihrisku to však taký rozdiel nebol. Rayo Vallecano je v porovnaní s Realom maličký klub, ale pracuje sa v ňom dobre a podarilo sa nám uhrať cennú remízu 2:2,“ spomína Michal, ktorý by si rád užil aj veľké derby seniorských tímov oboch rivalov zo španielskej metropoly. „V klube dostávame vstupenky na A-tím, ale naše zápasy bohužiaľ spravidla kolidujú s termínmi zápasov La Ligy. Zatiaľ som si teda nejaký veľký zápas v hľadisku neužil, ale určite sa na to teším.“
Zápasy Raya Vallecano sú spravidla vypredané a hoci sa tento klub nemôže pýšiť úspechmi ako Real, fanúšikov má verných a nadšených. „Náš klub je totiž z mestskej časti Vallecas a to je jedna z najchudobnejších štvrtí Madridu. Pre fanúšikov je preto futbal najdôležitejšou vecou a stretávajú sa už niekoľko hodín pred zápasmi. Zaujímavosťou je, že štadión Raya Vallecano nemá žiadne VIP sektory či sky boxy. Majiteľ klubu totiž razí filozofiu, že sa nemajú robiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Každý kto príde na zápas, má mať rovnaké podmienky.“
U nás zarezonoval tento klub predovšetkým zásluhou súboja EKL proti Slovanu Bratislava. Madridčania prehrali koncom novembra 2025 na Tehelnom poli 1:2 a košický futbalista si tak mohol doberať spoluhráčov v šatni.
„Mal som z toho radosť a v šatni to určite zarezonovalo. Bol som hrdý na to, že mužstvo zo Slovenska dokázalo zdolať takýto klub, ale zároveň som videl, že to tu všetkých veľmi mrzelo. Ambície Raya sú totiž vysoké a toto bol škrt cez plány,“ popísal vtedajšiu atmosféru v klube Figeľ, podľa ktorého si hráči A-tímu neúspech v hlavnom meste Slovenska poriadne „zlízli“. „Trénujeme v rovnakom tréningovom centre ako A-mužstvo a deň po tom zápase tam bolo veľa nespokojných fanúšikov. Hráčom vytýkali, že sa na to nedalo pozerať.“
Cieľom 19-ročného futbalistu pre štartujúci rok 2026 je priblížiť sa opäť o čosi bližšie k debutu v prvom mužstve. „Je to blízko a zároveň veľmi ďaleko. Konkurencia je obrovská, ale v Rayo dostávajú šancu aj mladí hráči. Je to však môj sen a ja na ňom pracujem každý deň. Inšpiráciou je mi napríklad jeden môj spoluhráč, ktorý odohral celú predošlú sezónu za béčko a v drese A-tímu debutoval v Copa del Rey. Ako devätnásťročný je už členom áčka a ukazuje, že sa to dá. Trénerovi musím ukázať, že na to mám a keď príde šanca, nesmiem sklamať.“
Zaujímavosťou je, že hoci pôsobí na veľmi prestížnej adrese, pre trénerov mládežníckych reprezentácií Slovenska je zatiaľ „ukrytý“.
„Aj môj bývalý tréner z Galaktiku mi po zápase slovenskej dvadsaťjednotky proti Anglicku písal, či o mne vôbec reprezentační tréneri vedia. Zatiaľ som jednoducho žiadnu pozvánku nedostal, ale ja by som si samozrejme zahral za reprezentáciu veľmi rád,“ podotkol Michal, ktorý si po náročnom roku aspoň trochu oddýchol v rámci vianočných sviatkov v rodných Košiciach. Hoci sa mu v Madride páči, počas tohto obdobia ho opustil veľmi rád. „Vianoce sú v Španielsku veľkým sviatkom, ale momentálne slávia viac Nový rok. V Madride to bolo všetko krásne vyzdobené, ale v takom období by som tam ako turista necestoval. Centrum je totiž vyslovene preplnené a všetci chceli vidieť stromček,“ pousmial sa futbalista, podľa ktorého je typickým sviatočným jedlom Španielov obdoba našej fazuľovej polievky obohatená o hovädzie mäso. „Je to veľmi sýte, ale ja som si obľúbil hlavne paellu s krevetami. To by som mohol jesť aj každý deň.“
Na otázku, či by si dokázal predstaviť aj trvalý život v Madride, odpovedá košický odchovanec bez zaváhania. „Určite áno. Španieli sú veľmi priateľskí a vedia vás prijať medzi seba. Navyše je tam celý rok teplo a aj v zime je tam 15 stupňov. Domov sa samozrejme vraciam rád a cením si to hlavne preto, lebo sa to nedeje často. Na vianočné sviatky som sa vrátil po polroku a veľmi som si to užil. Rodina je totiž najviac a takéto chvíle si veľmi užívam. Inak som však v Španielsku naozaj spokojný,“ uzatvára 19-ročný Michal Figeľ v rozhovore pre košiceonline.sk.