Mononukleóza: choroba z bozkávania

Bolesť v hrdle, únava či zvýšená teplota. To sú najčastejšie príznaky ohlasujúce chrípku alebo angínu. Signalizovať však môžu ešte jedno ochorenie, a to infekčnú mononukleózu. „Infekčná mononukleóza je akútne vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje hlavne krčnú lymfadenopatiu, poškodenie pečene a povlakovú angínu. Ochorenie spôsobuje vírus – vírus Epstein – Barrovej ( EBV), ktorý je zo skupiny herpes vírusov, a je to najčastejší pôvodca infekčnej mononukleózu,“ priblížil infektológ Ján Hockicko z kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Košiciach.

Zároveň dodal, že veľmi podobné ochorenie je syndróm infekčnej mononukleózy, ktoré spôsobujú iné vírusy, napríklad cytomegalovírus alebo vírus HIV. Keďže príznaky mononukleózy sú v začiatkoch skoro totožné s angínou, je ich niekedy ťažké rozoznať. Liečba je však v oboch prípadoch rozdielna, a preto je najlepšie určiť správnu diagnózu čo najskôr.

„Infekčná mononukleóza narozdiel od angíny je vírusovým ochorením, angína je bakteriálnym ochorením, teda spôsobujú ho baktérie. Klinicky to nie je poznať, ale ak zoberieme vzorku krvi, dokážeme rozpoznať skoro stále o aké ochorenie ide. Je pravda, že môžu byť aj komplikácie, kedy nasadne na vírusové ochorenie bakteriálne ochorenie,“ upresnil Hockicko.

Mononukleóza je relatívne časté ochorenie, ktoré prekonalo už 95 percent ľudí. Inkubačná doba trvá v priemere 10 až 14 dní, môže však aj dlhšie. Potom prichádzajú prvé príznaky – predovšetkým zväčšenie lymfatických uzlín a silná únava.

Podľa infektológa pacient najprv dostane vysoké teploty, bolí ho hrdlo, opuchnú mu krčné uzliny na krku a prejaví sa to hlavne angínou. „To znamená, že človek nevie prehĺtať, ťažko sa mu rozpráva a môže mu to tak opuchnúť, že vôbec nevie prehĺtať, je mu jednoducho zle,“ upresnil.

Dostaviť sa však môžu aj tráviace komplikácie ako nechuť do jedla, bolesti brucha či dokonca zvracanie. Postupne dochádza i k zväčšeniu pečene alebo sleziny, ktoré mononukleóza postihuje. 

Infekčnú mononukleózu môžu dostať všetci vnímaní jedinci, to znamená všetci tí, ktorí ju ešte nikdy v živote neprekonali. Nie je to však žiadna katastrofa dostať ju. A to hlavne preto, lebo prebieha od úplne asymptomatických ochorení, kedy človek ani nevie, že niečo také prekonáva, až po ťažšie stavy, kedy je klinický obraz vyjadrený na sto percent.

Podľa infektológa Jána Hockicka sa najčastejšie objavuje u detí. „Tie ju ju prekonajú bez väčších problémov – zvyčajne ako bežnú virózu. To ale neznamená, že na ich organizme to nezanechá žiadne stopy. Výnimkou však nie sú ani dospelí či starší ľudia, kde je liečba už o čosi náročnejšia.“

Ako dodal, deti majú trochu inak nastavený imunitný systém, skôr na vírusové ochorenia. Preto je priebeh u nich jednoduchší, ale nemusí to byť stále pravda. Úplne maličké deti to môžu aj ťažšie prekonávať. Pri deťoch v predškolskom veku alebo včasnom školskom veku, o tom rodičia ani nemusia vedieť, a ani samotné dieťa.

„Dieťa je ale trochu mrzuté, ospalé, objaví sa aj teplota ale prekoná to. Vo vyššom veku respektíve adolescenti, tam môže byť priebeh ťažší v zmysle toho, že sú už príznaky plne rozbehnuté, ťažšie sa prehĺta a všetky príznaky ohľadom opuchu a povlakovej angíny, ktorá tam je," ozrejmil odborník.

Mononukleóza prepukne vo väčšine prípadov pri nadmernom strese, zhoršenej imunite či  vtedy, ak je človek už dlhodobo vyčerpaný. Ku nákaze dochádza prevažne nástupom do kolektívnych zariadení.

„To znamená, malé deti do škôlky keď sa dostanú, vtedy stačí keď je tam jedno dieťa ako nosič alebo akútne prekonáva toto ochorenie a nevie sa o tom, tak vtedy sa môžu nakaziť aj iné deti, alebo keď sa dostanú mladí ľudia na internáty, tak sa to prenáša hlavne slinami. Práve preto sa to v angličtine volá ako „kissing disease“ teda choroba z bozkávania,“ vysvetlil infektológ.

Ako uviedol Hockicko, je to jedno či ide o ženy alebo mužov, priebeh liečby je rovnaký. Pri ťažších stavoch však môžeme používať tzv. imunomodulačnú liečbu. „To znamená, že existujú určité prípravky, ktoré nám posilňujú imunitu, ale nedávame to každému pacientovi, iba pri ťažších stavoch, kedy tá teplota je taká perzistujúca, pretrváva týždeň až dva týždne, alebo tá hepatopatia je taká výraznejšia, vtedy zvážime túto liečbu.“

Zároveň sa odporúča nevykonávať namáhavejšie fyzické aktivity, viac oddychovať a dodržiavať prísnejšiu diétu. To znamená vynechať na istú dobu v jedálničku potraviny s vysokým obsahom tuku a zabudnúť na vyprážané či sladké jedlá.

Dĺžka ochorenia závisí od jeho závažnosti a počas života sa k nám môže vo výnimočných situáciách opäť vrátiť.  Na infekčnú mononukleózu neexistuje očkovanie, to znamená, že chrániť sa pred ňou môžeme iba tak, že sa budeme vyhýbať stresu, zdravo sa stravovať a pravidelnejšie športovať. Ako pri iných ochoreniach aj tu sa môžu objaviť komplikácie, ktoré sú síce zriedkavejšie, ale závažnejšie.

„Akútne štádium trvá jeden až tri týždne, môže aj dlhšie, sú prípady, kedy pretrváva aj mesiac. U pacienta však môže pretrvávať hepatopatia, to znamená poškodenie pečene aj dlhodobo. Pacientov tak sledujeme aj rok po prekonaní toho akútneho štádia a stále kontrolujeme krvný obraz, pečeňové testy, či sa to lepší alebo nie. V extrémnych situáciách, kedy sa náš imunitný systém úplne rozloží, napríklad nejakou chorobou AIDS alebo ťažkým onkologickým ochorením, chemoterapiou. Vtedy sa tento vírus môže reaktivovať a opäť vzplanúť, ale za normálnych okolností, kedy máme správny imunitný systém, znovu by sme ho dostať nemali, “ poznamenal infektológ Ján Hockicko.

Ako ďalej vysvetlil, vždy keď chcú diagnostikovať infekčnú mononukleózu, musia zobrať serologické testy. To znamená, že vezmu sérum, zistia sa tam protilátky buď včasné, ktoré diagnostikujú akútne ochorenie, tzv. IGM alebo diagnostikujú protilátky, ktoré vznikajú po prekonaní, teda IGG protilátky. To znamená, že pacient to už prekonal v minulosti.

Aj v tomto prípade platí, že včasná a správna diagnóza, nám pomôže prekonať toto ochorenie bez väčších komplikácii a nežiaducich následkov.

Autorka: IVANA PADOVÁ