Súčasná situácia, problémy s epidémiou COVID-19 sú mementom, že ničivé nákazy môžu byť i v dnešnej dobe veľkou hrozbou napriek pokročilej medicíne.
V dejinách Uhorska bolo viacero epidémií, ktoré otriasli a zdecimovali spoločnosť a zanechali ohromnú skazu aj v našom meste. Najhrozivejšia, ktorá zastihla Košice, bola morová pliaga z rokov 1709 – 1710. V priebehu mesiacov júl – august v roku 1710 umieralo v meste denne vyše 20 osôb. Podľa odhadov historikov, chorobe podľahla až polovica obyvateľov žijúcich v meste, čiže až 3000 Košičanov. My vám v nasledujúcich dvoch článkoch priblížime priebeh i následky tejto epidémie.
Mor sa dostal do Európy z Ázie a prvýkrát výraze pustošil v priebehu 14. storočia. Vyššia mobilita, rozvoj obchodovania i s ďalekými krajinami, ako i viaceré vojenské konflikty spôsobili, že aj šírenie chorôb sa v stredoveku výrazne zvýšilo. Jednou z príčin rýchleho šírenia moru na starom kontinente bola zlá hygiena. Kým v dobách Rímskej ríše malo každé väčšie mesto verejné kúpele, kanalizáciu a akvadukty s čistou vodou, v stredoveku nimi disponovali len na panovníckych dvoroch a v sídlach bohatej šľachty.
„Čierna smrť“ prišla do Európy z Ázie a koncom roku 1347 zasiahla Taliansko naplno. V roku 1348 sa choroba objavila i vo Francúzsku, Španielsku a v lete dorazila do Anglicka a závratnou rýchlosťou pokračovala až do vzdialených pobaltských krajín a Ruska. Zomierali ľudia bez ohľadu na postavenie či vek – bohatí i chudobní, deti i dospelí. Vyše 200-tisíc dedín v západnej Európe bolo úplne vyľudnených. Táto skaza spôsobila aj následný hladomor, ktorý mal za následok ďalšie státisíce obetí. Odhaduje sa, že v priebehu rokov 1342 –1352 mala za následok 43 miliónov obetí a populácia Európy sa znížila až o tretinu.
Nakoľko na mor nebol liek až do konca 19. storočia, aj v nasledujúcich storočiach sa často objavoval a prenikal i do našich končín. Na starom kontinente sa šírili dva druhy moru, tzv. bubonický alebo hľuzový a pľúcny. Pri bubonickom sa na tele, hlavne na krku a v podpazuší objavovali nádory čiernej farby, ktoré niekedy navreli až do veľkosti cibule. Postihnutí trpeli dávením, vykašliavaním čiernej krvi a horúčkami. Pľúcny mor bol ešte nebezpečnejší a obete často umierali v priebehu jediného dňa.
Podľa archívnych záznamov skazonosná morová rana zasiahla Košice v rokoch 1564, 1575 – 1577, 1650, 1654 – 1654, 1662 – 1663, 1696 a najvýraznejšie v rokoch 1710 – 1711. Košická mestská rada zakaždým prijímala opatrenia, ktoré mali za úlohu znížiť jej šírenie a ochrániť obyvateľov mesta.
Na tomto mieste je potrebné niekoľkými riadkami priblížiť aj situáciu, ktorá vládla v krajine a v meste pred vypuknutím moru začiatkom 18. storočia. Uhorsko bolo v tom čase vo víre ďalšieho stavovského povstania vedeného Františkom II. Rákóczim. Pri nešťastnej porážke jeho vojsk v trenčianskej bitke v roku 1705 sa Rákóczi ťažko zranil a následne sa začali od neho odvracať viacerí významní velitelia ako Ocskay či Bezerédy.
V piatom roku kuruckého povstania boli aj vojaci na dne síl. Schopnosť odvádzania daní poddaných sa znížila na minimum. Tí často čelili tlaku aj zo strany cisárskych vojsk aj povstalcov. Nebolo dostatok potravín, peňazí a už ani schopných vojakov. V tejto komplikovanej situácii sa v roku 1708 zo žúp Arád a Csongrád začala šíriť hrozná čierna smrť. A už aj v tábore kurucov, ktorí boli oslabení nedostatkom potravín a šatstva, si začala vyberať krutú daň v podobe viacerých úmrtí v ich radoch.
V lete roku 1709 sa v okolí Košíc vyskytujú prvé prípady epidémie a i napriek viacerým opatreniam sa nedarilo zabrániť, aby sa mor nedostal aj za mestské brány. Na jeseň roku 1709 sa objavujú prvé úmrtia v meste a len vďaka chladu zimných mesiacov sa situácia koncom roka zlepšuje a mor nenaberá na väčšej sile. V zápisniciach mestskej rady z roku 1709 sa prvá obeť spomína 23. septembra.
Ešte v ten deň vychádza nariadenie generála, košického kapitána Ferenca Berthóiho o zákaze návštev trhov. Mestská rada si bola vedomá, aká hrozba číha, a tak boli rýchlo prijaté aj ďalšie opatrenia. Medzi nimi bolo nariadenie uzavretia severnej mestskej brány a posilnenie hliadok pri južnej bráne s nariadením dôsledného sledovania tých, ktorí chceli vstúpiť do mesta.
Generál Berthói si k sebe zavolal vicežupana Abova a dal mu za úlohu uzavrieť dediny, kde sa vyskytla nákaza. Z týchto miest bolo zakázané kohokoľvek vpustiť do mesta a tiež boli vykázaní obchodníci a cigáni, ktorí mali urýchlene opustiť Košice. Taktiež bol nariadený obyvateľom košického predmestia zákaz ubytovať akýchkoľvek pocestných.
O štyri dni neskôr rada toto uzavretie a ochranu mesta posilňuje vyslaním hliadok, ktoré mali kontrolovať všetky cesty vedúce do mesta. Tiež dáva za úlohu členom cechu holičov, aby skontrolovali mŕtve osoby, či nevykazovali nejaké symptómy nakazenia morom.
Po prijatí týchto prísnych opatrení majstri či obchodníci nemohli chodievať na trhy, a tým nastal problém zarobiť si na vlastné živobytie. Pre zrušenie trhov nastal problém aj so zásobovaním mesta poľnohospodárskymi výrobkami. Obyvatelia nemali peniaze, neboli schopní platiť dane a postupne začali opúšťať mesto. Dôvodom odchodu na vidiek bol aj strach z nákazy, ktorá sa v mestách šírila podstatne rýchlejšie ako na vidieku. Preto mestská rada žiada od kniežaťa odpustenie platenia daní kvôli zamedzeniu zárobkov tunajších obyvateľov. I napriek viacerým dôsledným opatreniam z konca roka 1709 sa nepodarí zabrániť hroznému šíreniu choroby v nasledujúcich mesiacoch. O tom, čo všetko postihlo mesto v roku 1710, si prečítate v našom nasledujúcom článku.
