Dvojica Radovan Mozner a Martin Koči spolu jazdí len od začiatku sezóny, no na ENIPRO Rally Lubeník im prvenstvo vyfúkla len nešťastná náhoda.
Ako sa vám na vašich posledných pretekoch Rally Lubeník jazdilo a čo spôsobilo pád na druhé miesto?
Koči: Na Rally Lubeník, sme sa o prvenstvo pobili s poliakom Grzybom. Počas pretekov sme mali šťastie v nešťastí, pretože sme mali defekt, z čoho mohol byť väčší problém, no našťastie nás to posunulo len na druhú priečku pretekov aj druhú priečku šampionátu. Šťastie to bolo v tom, že sa nám podarilo vyhrať sedem z deviatich rýchlostných skúšok na daných pretekoch. Súboj pokračuje a čakajú nás ešte tri preteky.
Defekt počas pretekov je asi častá nechcená náhoda na rally, ako sa v takom prípade postupuje?
Koči: Ak má pred sebou posádka v pretekoch menej ako 10 kilometrov, mala by dokončiť etapu. My sme mali tento defekt vzadu, čo je pre auto menší problém a rozhodli sme sa etapu dokončiť takto. Sú ale prípady, keď sa ten defekt musí opraviť, preto trénujeme, aby sme to dvaja stihli za menej ako jeden a pol minúty. Aj na to je v aute kopilot.
Čo všetko je vlastne úlohou kopilota? Teda okrem menenia pneumatík?
Mozner: Úloha kopilota začína oveľa skôr, než sa začne pretekať. Mám na starosti posielanie prihlášok, prípravu vozidla na technické preberanie, zabezpečujem oblečenie – počnúc homologovaným spodným prádlom, končiac kombinézami. Pred začatím pretekov si prechádzame každú rýchlostnú skúšku. Počas toho si zapíšeme každú etapu cesty a snažíme sa zaznamenať, ako rýchlo by sme v danej etape mali ísť a aká náročná časť trate nás čaká.
Koči: Na prejazdoch ma kopilot naviguje, aby sme došli na ďalší meraný úsek. Keď idem niekde po lese na úzkej ceste a mám pred sebou ostrú zákrutu, netuším, čo je za ňou. V tej rýchlosti ale musím vedieť aj informácie o ceste, ktorá nás čaká. Ak idem po lese 200 kilometrov za hodinu, potrebujem vedieť, či za najbližšou zákrutou je ďalšia alebo môžem počítať s rovinou.
Ako dlho sa rally venujete?
Koči: Venujem sa tomu od šiestich rokov, rally je šport ako každý iný a športovci, ktorí ho robia sú atléti, ktorí podstupujú komplexnú prípravu. Ak sa tomu chce niekto venovať profesionálne, mal by začať už v útlom veku, ak chce uspieť. Motoristický šport má veľa odvetví a deti môžu začať napríklad na motokárach, aj ja som si prešiel týmito disciplínami. Je to dobrá príprava na to, ak sa niekto chce dostať do rally. Rally je pre mňa vášeň a sebarealizácia. V každom športe je dôležitý pocit vyhrávať a rally na tom nie je inak.
Mozner: Aj ja som začal v detstve, ale veľmi ma to nebavilo. Zaujímalo ma všetko okolo toho, len nie šoférovanie samotné. Potom som sa k tomu vrátil a od osemnástich rokov sa točím okolo rally. V roku 2012 som začal s profesionálnym závodením a odvtedy ma to drží. Tak ako každý športovec myslí na šport, ktorý robí, denno-denne, tak my myslíme na závodenie.
S rally určite súvisia aj autonehody, máte za sebou nejakú?
Koči: Nehody sa síce stávajú, ale rally sa dá zaradiť medzi relatívne bezpečný šport, zažil som niekoľko škaredých „búračiek“ ale nič sa mi zatiaľ našťastie nestalo. Najhoršia nehoda je vtedy, keď auto zrazu naraz zastane. Mal som havárie, ktoré vyzerali omnoho horšie, počas jednej som išiel 17 krát „cez strechu“ ale najhoršia bola, keď som narazil do steny. Náraz spôsobil, že sme z rýchlosti v momente zastavili, čo dokáže spôsobiť zaťaženie na vnútorné orgány, brušnú stenu, krk a chrbticu. Po nehode som bol v šoku a viezli nás vrtuľníkom do nemocnice, ale nič vážne sa mi nestalo.
Mozner: Našťastie som nezažil až takú kritickú nehodu ako môj kolega, ale tiež mám skúsenosti s nehodami. S mojím predošlým jazdcom sa nám podarilo dostať do situácie, kedy rozhodovali centimetre o tom, či auto narazí do stromu, alebo sa roztočí a začne sa kotúľať. Bolo veľké šťastie, že auto narazilo do stromu o desať centimetrov ďalej, než mohlo a kinetická sila nárazu sa preniesla do roztočenia auta, nie do jeho zastavenia. Auto ale po nehode vyzeralo ako otvorená konzerva.
Autor: MARTIN MAJDÁK