Domnienky spôsobil fakt, že je narušený princíp rovnosti volebného práva pri určovaní obvodov.
Už počas leta sa v samosprávach otvorila téma volebných obvodov. Verejný ochranca práv aj generálna prokuratúra totiž upozornili, že vo viacerých mestách a krajoch je narušený princíp rovnosti volebného práva pri určovaní obvodov. Výnimkou neboli ani Košice. Magistrát dostal protest prokurátora v lete, na program rokovania zastupiteľstva sa však dostal až vo štvrtok (17.9.). Kritizovali to viacerí poslanci.
„Vy ste sa rozhodli nezvolať mestské zastupiteľstvo, kde by sme sa ešte v danom termíne dostatočne v predstihu vedeli o tom rozprávať,“ uviedol Matej Kundrát.
„Chcem sa opýtať, prečo mesto nezvolalo zastupiteľstvo v auguste, keď protest prokurátora prišiel niekedy v júli a bol dostatok času. Nie je to prvýkrát, kedy by sme mali zastupiteľstvo počas prázdnin,“ pridala sa Lucia Iľaščíková.
„V minulosti, vážení kolegovia, ako viete, sme zasadali každé tri dni, keď bolo potrebné zvyšovať dane. Ale keď treba riešiť protest prokuratúry, tak neboli sme o tom upovedomení. Takže už je neskoro,“ doplnil Ladislav Lörinc.
Právne a majetkové oddelenie reagovalo, že poslanci o probléme vedeli dlhodobo. Poukázalo na to, že aj Bratislava o tejto téme rokovala až v septembri.
„Už v materiáli, ktorý schvaľoval jednotlivé obvody, bola správa prokurátora uvedená. Všetky tieto skutočnosti tam boli uvedené. A keď sme o tom rozhodovali, tak sme to zhodnotili a vy ste to schválili, že ideálny stav sa nedá nájsť a toto bol najideálnejší stav z tých vecí, ktoré sme mali k dispozícii. Čiže to bolo také kompromisné riešenie. Ja by som teda nehovoril o tom, že niekto sa rozhodol. To bolo spoločné rozhodnutie mestského zastupiteľstva,“ reagoval riaditeľ magistrátu Marcel Čop.
Na zasadnutí bol prítomný aj prokurátor Generálnej prokuratúry. Zdôraznil, že na úpravu volebných obvodov boli Košice upozorňované viackrát už v minulosti. Tiež doplnil, že mestské zastupiteľstvo malo dostatok času na to, aby urobilo nápravu. Aktuálne však už zasiahnuť nemôže, keďže kandidátne listiny museli byť podané do 25. augusta. Poslanci sa preto prokurátora pýtali, či v rámci dôsledkov môžu byť voľby vyhlásené za neplatné.
„V dnešnej situácii aj my osobne vnímame ako problematické, aby sa menili volebné obvody po tom, čo sú už zaregistrovaní kandidáti. Nič sa nemení na tom, že chceme poukázať na to, že ten čas tu bol. Na proteste trváme a to, čo bude potom, aké budú kroky prokuratúry, sa bude vyhodnocovať v závislosti od vášho dnešného rozhodnutia. Pokiaľ ide o otázku platnosti či neplatnosti volieb, k tomu sa tiež, samozrejme, neviem vyjadriť. Takéto oprávnenie majú subjekty určené v správnom súdnom poriadku, ktoré môžu napadnúť voľby. Takéto oprávnenie má, samozrejme, aj pán generálny prokurátor, ale to či dôjde alebo nedôjde k jeho využitiu, v súčasnosti nebudem komentovať, ani sa neviem k tomu vyjadriť,“ vyhlásil prokurátor.
Jasno v tom nemal ani referent právneho a majetkového oddelenia magistrátu Stanislav Takáč, ktorý je zároveň zapisovateľom mestskej volebnej komisie:
„Ide o dosť teoreticko-akademickú otázku, že či to bude mať nejaký následný vplyv. Čo sa týka potenciálneho ohrozenia výsledkov volieb, že je tu riziko vyhlásenia volieb za neplatné, správny súdny poriadok hovorí o určitých osobách, ktoré sú oprávnené napadnúť výsledok volieb. Tu si dovolím povedať skôr taký môj súkromný názor, že nemalo by to ohroziť výsledok volieb, ale, samozrejme, potvrdiť to neviem. S takouto situáciou sme sa nestretli a predpokladám, že asi k tomu ešte neexistuje ani nejaké súdne rozhodnutie.“
Poslanci v hlasovaní nevyhoveli protestu prokurátora, voľby sa teda uskutočnia v usporiadaní, ktoré nezodpovedá zákonu. Aké to bude mať následky, je zatiaľ neznáme.