Multikulti Kolín nie je len o pive a klobásach

Mesto ležiace na Rýne ma adoptovalo ako dočasného hosťa už tretíkrát a celkovo som tam prežil sedem týždňov života. Nie je to veľa, určite to však stačilo na to, aby som ho spoznal viac ako bežný turista. Môj verdikt? Za návštevu určite stojí!

Ukážka multi kulti mesta

O Kolíne ste možno počuli zo správ skrz informácie o novoročnom prepadávaní žien utečencami, či najväčšom nemeckom Gay Pride, v rámci ktorého sa tam každý júl stretávajú gayovia a lesbičky z celej Európy. Áno, ak by ste hľadali v encyklopédii príklad typického multi kulti mesta, tak by tam Kolín rozhodne nechýbal. 

V uliciach centra typického Nemca takmer nestretnete a to v podstate platí aj v ďalších štvrtiach, v ktorých som býval niekoľko týždňov. Či už išlo o Kalk,  Müllheim, alebo Höhenberg, všade vládli obchodíky s kebabom a holičstvá hojne navštevované tureckou populáciou. Mensur Guldogan a Abdullah Baki. To boli mená ľudí, od ktorých som mal prenanaté byty počas svojich dvoch kolínskych šampionátov. Jedným dychom však musím povedať - počas tých siedmich týždňov som sa ani na okamih necítil byť v ohrození. Kolín je mesto tolerancie a ak sa ho rozhodnete navštíviť, budete sa tam cítiť určite príjemne. 

Gro času strávite určite v centre mesta. A to za návštevu rozhodne stojí. Na rozdiel od viacerých našich miest - na čele s tým hlavným - využili Kolínčania polohu na veľkej rieke tým najlepším možným spôsobom. Dlhé letné noci na terasách tiahnucích sa nábrežím Rýna stoja rozhodne za to. Práve tam veľmi rýchlo pochopíte, čo je to "kölsch kultur". Ide o popíjanie špeciálneho kolínskeho piva, ktoré môže vyrábať len trinásť pivovarov sídliacich v Kolíne a v jeho bezprostrednom okolí. Servírované je v dvojdecových pohároch, ktoré garantujú neustálu čerstvosť. Cena za jedno takéto "pivečko" predstavuje 1,50 a časníci ho nosia k stolom plným zákazníkov po desiatkách na unikátnych dvojmetrových podnosoch. 

Z pohľadu kulinárskych špecialít sú klasikami "würsty", čiže klobásky na všetky možné spôsoby, konkurenciu typickým nemeckým jedlám však čoraz úspešnejšie konkurujú spomínaný kebab či pizza. Vždy v máji sa v centre mesta koná týždeň vína a vtedy praskajú námestia i uličky vo švíkoch. Deci za 2,5 eur fľaša za 12,50 eur. Nemecké vína tečú potokom a mladí i starí ich zajedajú priamo v uliciach kvalitnými syrmi. Osobne veľkým vinárom nie som, no poviem vám - takáto udalosť má niečo do seba. 

Ak sa chystáte do Kolína prvýkrát, možno by vás zaujali hlavné turistické atrakcie. Všetky fotohighlighty zvládnete nazbierať v priebehu pár hodín priamo v centre. 

Dominantou "Nummer eins" je rozhodne gigantický Dóm. Svojou veľkoleposťou vyráža dych. Ako sa dá vôbec niečo také postaviť?

Kedysi išlo o najväčšiu katedrálu sveta, dnes si drží tento primát aspoň v Nemecku. Jeho základný kameň položiil v roku 1248 a jeho stavba trvala cez šesťsto rokov. Započítaná je do toho i tri storočia trvajúca stavebná pauza, po ktorej dokončili Dóm až v roku 1880. Podstatná časť však bola budovaná nanovo po tom, čo ho poškodili bomby počas druhej svetovej vojny. "V tom čase sa tu striedali požiarne služby. Po každej bombe sa snažili uhasiť požiar čo možno najrýchlejšie. Nebyť týchto ľudí, ktorí tam pod strechou riskovali životy, zhorel by chrám do tla," prezradila mi sprievodkyňa, podľa ktorej však trvá stavba katedrály v podstate do dnes. Rekonštrukčné práce totiž predstavujú nekonečný príbeh.
 

Zvonku to tak nevyzerá, no v Dóme sa naozaj neustále pracuje. V rámci špeciálnej prehliadky pripravenej pre novinárov sme sa dostali aj na miesta, ktoré sú pred turistami ukryté. Pod strechami, ktoré sa dotýkajú nebies, panuje čulý ruch. Samotná prevádzka a rekonštrukčné práce zhltnú ročne 7 miliónov eur.

Hore pod strechami chrámu je ukrytá napríklad i malá kópia Dómu či stroja, pomocou ktorého dvíhali chlapi ťažké kamene do obrovskej výšky. Nájdete tam i dômyselný systém drenáží odvádzajúcich vodu do úst bájnych gargoilov a špeciálny francúzsky kľúč vo veľkosti dospelého človeka. 

Až zvnútra vidíte, aká kolosálna je táto stavba. Plechové strechy mali byť pôvodne drevené, no architekt trval na novinke, ktorá bola v tom čase revolučnou. Neskôr sa chodili do Dómu učiť aj tvoritelia parížskej Eiffelovky či prvých amerických mrakodrapov. Učiť sa od majstrov predsa nie je hanba.

Po tom, čo zdoláte 509 schodov do neba, odporúčam chill out na trávnatej zóne pri Rýne. Keď zaplaví mesto slnko, užívajú si ho v Kolíne stovky ľudí. Bez obáv z prípadného napomínania zo strany polície za konzumáciu alkoholu na verejnosti a podobných vecí. Jednoducho pohoda na entú. 
 

Stačí pár krokov a vybrať si môžete z desiatok výletných lodí, ktoré lákajú na prehliadku mesta z inej perspektívy. Ak uprednostňujete skôr pohľad z výšin, priamo ponad rieku vás prevezie mestská lanovka. Alebo sa smerom od Dómu vydáte po vlastných na most Höhenzollerbrucke.

Je dosť možné, že práve on mal slúžiť ako vzor pre tradíciu vešania zámkov milencov na moste pri košickom Jakabovom paláci. Toto je však iná liga. Nájsť na ňom čo i len centimeter voľného priestoru je už jednoducho nemožné. Ponad vlny Rýna sa ním dostanete nad druhú stranu, kde sa čnie ďalšia dominananta mesta - výšková budova Triangle. Vytiahnete pár eur a už si fotíte mesto z jej strechy. Čo všetko z nej vidíte? Dvadsaťtisícovú halu Lanxess aréna, prekrásnu ZOO s viac ako dvojhektárovým pavilónom ázijských slonov, moderný Dóm muzikálu či moderné budovy v prístave. 
 

V Kolíne si prídu na svoje i "vymetači" múzeí. Históriu ponúka rímsko-germánske múzeum priamo pri Dóme, no predovšetkým pre ženské návštevníčky mesta je určite lákavejšie múzeum parfémov. Kolínska voda sa totiž nevolá kolínska pre nič za nič. Práve tu namiešal Johann Marian Farina - Talian žijúci v tomto meste - v úvode osemnásteho storočia voňavku s názvom Eau de Cologne (Kolínska voda). Obchody slávnej značky 4711 v centre mesta určite neprehliadnete. 

Mňa osobne však upútali predovšetkým dve úplne iné múzeá. Milujem klobásky a v tomto smere som sa cítil ako v raji v múzeu horčice. K čerstvo pripravenému "würstu" vám ponúknu na výber horčice od výmyslu sveta. Od takých, ktoré prepália žalúdok, až po tie jemné ako jarný vánok. 

 

Po klobáskových hodoch stačí počkať na zelenú a cez prechod pre chodcov sa dostanete priamo pred brány múzea čokolády. Poviete si, čo už len v takom múzeu čokolády objavíte. Pár starých, rokmi zvetraných čokolád. Opak je pravdou. Iste, na úvod spoznáte históriu výroby tejto lahôdky, dozviete sa množstvo prekvapivých faktov a ocitnete sa v replike pôvodnej čokolatérie či medzi historickým porcelánom, z ktorého popíjali tekutú čokoládu monarchovia. To najlepšie však príde na koniec. Slávny výrobca Lindt zriadil priamo v múzeu jednu zo svojich prevádzok a tetušky v bielych plášťoch vám pred vašimi očami pripravia neskutočne chutnú čokoládku. Ak vám nestačí, namočte si keksík do obrovskej čokoládovej fontány. 
 

A ešte jedno múzeum, ktoré stojí za prezretie. A opäť pritom nebudete drať topánky. S múzeom čokolády susedí múzeum olympionizmu a nemeckého športu. Chcete sa odfotiť pri monoposte F1, ktorý pilotoval Michael Schumacher. Alebo vidieť kopačky a dresy Gerda Mullera či iných futbalových legiend Nemecka? A čo tak olympijské medaily plavkyne Franzisky van Almsickovej, alebo tenisová raketa Steffi Grafovej? To všetko tam samozrejme nemôže chýbať. 
 

Čím viac si v pamäti oživujem spomienky na Kolín, tým viac mi chýba. A podeliť sa s vami o všetky by bolo aj tak zbytočné. Ak stále zvažujete, či si ho chcete užiť na vlastnej koži, tak môžem povedať jediné - baľte kufor a volajte taxík na košické letisko. Reklamný slogan "otvorený svetu, tolerantný a multikulturálny" totiž nie je iba sloganom. Kolín taký naozaj je.

Autor: PETER JESENSKÝ