V tento deň pracovali na poli, lebo verili, že sa im preto bude dariť.
Veľkonočné sviatky sa v minulosti spájali s príchodom jari a prebúdzaním prírody. Tento aspekt sa prejavoval aj v činnostiach, ktoré boli u našich predkov typické na Bielu sobotu.
„Hovorí sa, že na Bielu sobotu sa zapaľuje nový oheň. Ženy mali vyčistiť rúru, aby všetko, čo budú piecť na Veľkú noc, tak aby piekli na novom ohni a v čistej rúre. Takže tiež je to také spojenie s obnovou,“ vysvetlila etnologička prešovského krajského múzea Zuzana Andrejová.
Počas Bielej soboty si veriaci pripomínali udalosti po smrti Ježiša, ktorý je v tento deň v hrobe. Biela je zároveň farbou smútku. Ľudia v ten deň pracovali na poli a sadili, pretože verili, že sa im preto bude dariť.
„V tento deň ženy varili bielu polievku – je to vývar zo šunky, ktorý je zahustený mliekom alebo smotanou, do ktorého sa potom rozbijú vajíčka v celku. A toto sa je s bielym koláčom, ktorý sa na východnom Slovensku nazýva aj paska alebo tepšovník,“ doplnila Andrejová.
Biela sobota bola zároveň spájaná s prípravou veľkonočných jedál.