Púť teda začne v nedeľu 1. júla svätou omšou o 14:30.
Hlavná časť tradičnej Levočskej púte, ktorá sa v zmysle dekrétu Apoštolskej stolice koná vždy v sobotu a nedeľu po 2. júli, sa v tomto roku uskutoční počas budúceho víkendu. Veriaci však poputujú do Levoče od tejto nedele. Následne celý odpustový týždeň sa ponesie v znamení modlitieb, mariánskej úcty, pokánia a zmierenia. Záverečnú slávnosť bude celebrovať emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Ludwig Müller.
Púť teda začne v nedeľu 1. júla svätou omšou o 14:30. V pondelok, v deň sviatku, bude od rána viacero pobožností. Večernú hlavnú omšu bude slúžiť emeritný biskup Andrej Imrich. Od utorka do piatku budú omše vždy o 17:00.
Hlavná časť púte sa začne v sobotu ráno o 09:00 Fatimskou sobotou. Prvá svätá omša na hore bude v sobotu o 10:00. Otváraciu odpustovú omšu bude o 17:00 celebrovať levočský dekan František Dlugoš, po nej bude ďalšia omša o 19:00. Jej hlavným celebrantom bude ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR František Rábek. O 20:30 bude sv. liturgia východného obradu. Pred polnocou zaznejú mariánske piesne, po nich modlitba ruženca.
Polnočná omša bude pre mladých, po nej bude eucharistická procesia, po nej ďalšia svätá omša, krížová cesta. Ráno o 05:30 v nedeľu je opäť omša, po nej o 07:00 liturgia východného obradu, ktorú bude slúžiť prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak. O 10:00 bude slávnostná odpustová svätá omša.
Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu tu siahajú do XIII. storočia. Z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. V roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču.
V roku 1311 prišli do Levoče františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. V roku 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác v roku 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú sochu Panny Márie. Kostol bol následne viackrát prebudovaný a rozšírený. Farár Štefan Györffy v roku 1698 vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore.
Púte na Mariánsku horu neprestali ani za komunistickej totality, veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Postupne sa Mariánska hora stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Svätý Otec Ján Pavol II. pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku. Najväčšia púť bola za prítomnosti Jána Pavla II. 3. júla 1995, keď prišlo približne 650-tisíc veriacich.
Zdroj: SITA