Rukojemníci sú zadržiavaní v bojových zónach.
Izrael včera (5.4.) rozostavil svojich vojakov do nového bezpečnostného koridoru na juhu Pásma Gazy. Tamojší premiér Benjamin Netanjahu avizoval vytvorenie nového koridoru v oblasti bývalej židovskej osady Morag medzi mestami Chán Júnis a Rafah. Takýmto spôsobom chce vytvoriť nátlak na palestínske militantné hnutie Hamas. Zároveň mesto Rafah, ktorého evakuáciu Izrael nariadil, ostane odrezané od zvyšku Gazy.
Netanjahu prirovnal os v oblasti Moragu k takzvanému filadelfskému koridoru, teda územiu pozdĺž hranice Pásma Gazy s Egyptom. Izrael musí tento koridor kontrolovať, aby zabránil pašovaniu zbraní z Egypta na palestínske územie. Izraelská armáda tam nasadila vojakov 36. divízie. Nespresnila však ich počet ani polohu. Nový koridor sa podľa mapy tiahne po úzkom páse na pobreží z východu na západ.
Krehké prímerie, ktoré do Pásma Gazy prinieslo týždne relatívneho pokoja, sa skončilo 18. marca. Izrael vtedy obnovil svoju vojenskú operáciu na tomto území. Tiež kontroluje koridor Necarim, ktorý oddeľuje severnú časť Gazy vrátane rovnomennej metropoly od zvyšku enklávy.
Hovorca ozbrojeného krídla Hamasu Abú Ubajda vyhlásil, že polovicu žijúcich izraelských rukojemníkov držia v nebezpečných bojových zónach:
„Polovica žijúcich rukojemníkov sa nachádza v oblastiach, kde izraelská armáda nedávno nariadila evakuáciu. Rozhodli sme sa nepresunúť ich na bezpečné miesta, ale ponechať ich tam, kde sú, a posilniť ich bezpečnosť. Stále sú však v extrémnom nebezpečenstve,“ povedal Ubajda, ktorý požadoval, aby izraelské orgány okamžite začali rokovania o prepustení alebo evakuácii rukojemníkov.
Izrael a Hamas sa v januári dohodli na prepustení rukojemníkov zadržiavaných v Gaze a vyhlásili prímerie v tejto enkláve. Trojfázová dohoda začala platiť 19. januára. Počas prvej fázy, ktorá sa skončila 1. marca, sa mali obe strany dohodnúť na druhej etape, k čomu napokon nedošlo.
Izraelská armáda 18. marca obnovila vojenské operácie v Gaze. Úrad Netanjahua to zdôvodnil odmietnutím návrhov, ktoré predložili sprostredkovatelia a osobitný vyslanec prezidenta Spojených štátov Steve Witkoff. Izraelské orgány tvrdia, že cieľom operácie je zabezpečiť prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorí sú zadržiavaní v Gaze. Hamas obvinil Izrael a USA z obnovenia vojenských aktivít. Radikáli v Pásme Gazy podľa Izraela zadržiavajú 59 rukojemníkov, pričom menej ako polovica z nich je nažive.
Detský fond OSN (UNICEF) vyzval Izrael, aby opäť povolil prístup konvojov s humanitárnou pomocou do Pásma Gazy a pomohol zmierniť utrpenie milióna detí a mladých v palestínskej enkláve.
„Od 2. marca 2025 nie je umožnený prístup do Gazy žiadnej humanitárnej pomoci – je to najdlhšie obdobie blokády pomoci od začiatku vojny,“ povedal regionálny riaditeľ UNICEF pre Blízky východ a severnú Afriku Edouard Beigbeder.
Gaza trpí nedostatkom potravín, bezpečnej pitnej vody, prístreškov a zdravotníckych zásob. Kvôli tomu stúpne miera podvýživy, chorôb a ďalších nepriaznivých podmienok, ktorým by sa dalo predísť vrátane zvýšenia úmrtnosti detí.
„Tisícky paliet s humanitárnou pomocou od UNICEF-u čakajú na vstup do Pásma Gazy. Väčšina tejto pomoci je život zachraňujúca, namiesto záchrany životov však trčí v sklade. Musí sa okamžite povoliť jej vstup. Toto nie je voľba alebo dobročinnosť. Toto je povinnosť vyplývajúca z medzinárodného humanitárneho práva,“ dodal Beigbeder.
Izrael po skončení prvej fázy prímeria v Pásme Gazy 2. marca chcel vyvinúť nátlak na Hamas úplným zastavením dodávok humanitárnej pomoci do tejto oblasti.
Zdroj: TASR