Na Nový rok si pripomíname aj Deň vzniku Slovenskej republiky. Úderom polnoci 31. decembra 1992 vznikli dva samostatné štátne útvary - Česká republika a Slovenská republika. Stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Samostatná Slovenská republika začala písať svoju novodobú históriu 1. januára 1993. Počas prvého dňa existencie ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína.
Obyvatelia Slovenska si 1. január pripomínajú ako Deň vzniku Slovenskej republiky, v Českej republike si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu. Deň vzniku SR je štátnym sviatkom a spája sa s dňom pracovného pokoja.
Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 až 1992 množstvo rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Rozdielne názory českých a slovenských politikov sa začali prejavovať už niekoľko mesiacov po novembrových udalostiach v roku 1989. Naplno sa prejavili napríklad v spore o nový názov spoločného štátu.
Federálne zhromaždenie Československej federatívnej republiky (ČSFR) neprijalo 21. januára 1992 návrhy prezidenta Václava Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR. Rokovania medzi Slovenskou národnou radou (SNR) a Českou národnou radou (ČNR) o štátoprávnom usporiadaní sa prerušili 11. marca 1992 – pokračovať v nich mali novozvolené parlamenty.
V júnových parlamentných voľbách zvíťazilo v roku 1992 na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) vedené Vladimírom Mečiarom a v Českej republike koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťanskodemokratická strana (KDS) na čele s Václavom Klausom. Po voľbách sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS.
Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky prijala SNR 17. júla 1992. Základný zákon krajiny - Ústavu SR schválili poslanci SNR 1. septembra 1992, platnosť nadobudla 1. októbra 1992. Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijalo Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992, účinnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992 prejavmi najvyšších predstaviteľov federácie a štátnou hymnou ČSFR. Poslanci na nej prijali záverečné uznesenie o ústavnosti procesu zániku ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej republiky a samostatnej Českej republiky.
Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 konali oslavy vzniku SR. V tento deň sa zároveň uskutočnila aj spoločná schôdza slovenského parlamentu a vlády SR, na ktorej prijali vyhlásenie ku vzniku samostatnej SR. V prvých januárových dňoch roku 1993 sa stala Slovenská republika členom významných svetových organizácií a inštitúcií, napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN), UNESCO.
Úradujúci slovenský premiér Vladimír Mečiar, ktorý vtedy dočasne vykonával aj prezidentské právomoci, vymenoval členov ústavného súdu. V novom štáte vznikli potrebné inštitúcie, ako Najvyšší kontrolný úrad, generálna prokuratúra, Slovenska informačná služba a ďalšie štátne orgány.
V nasledujúcich mesiacoch roku 1993 sa stávala SR členom ďalších medzinárodných inštitúcií a organizácií - od marca bola napríklad členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna 1993 sa stala členom Rady Európy (RE). Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna (Sk), ktorá nahradila česko-slovenskú korunu. Aj slovenská koruna vstúpila v januári 2009 do minulosti, keďže ju nahradilo euro ako nová národná mena na Slovensku.
Dňa 15. februára 1993 poslanci zvolili za prezidenta kandidáta HZDS Michala Kováča. Úradu sa ujal 2. marca 1993. Po parlamentných voľbách v roku 1998 Slovensko zintenzívnilo svoje integračné úsilie.
Od roku 2004 je SR členským štátom NATO (od 29. marca) aj Európskej únie (od 1. mája), od decembra 2007 je členom Schengenského priestoru.
STRUČNÉ DEJINY SLOVENSK A JEHO ÚZEMIA
► Prvé známky o osídlení dnešného územia Slovenska pochádzajú spred 250-tisíc rokov z obdobia paleolitu. 5-tisíc rokov pred Kristom sa na našom území už vyskytujú prví roľníci.
► Od konca 4. storočia prichádzajú na územie dnešného Slovenska Kelti, ktorých možno považovať za prvé historicky známe etnikum na území dnešného Slovenska.
► V 1. storočí pred Kristom prichádzajú na Slovensko Dákovia. Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov.
► Hranicu s Rísmkou ríšou tvorila rieka Dunaj. V 2. storočí nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Juhozápad Slovenska sa stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.
► Koncom 4. storočia sa začalo veľké sťahovanie národov. Na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov.
► Prvé slovenské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska v 5. storočí. V druhej polovici 6. storočia sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov Avarov.
► Prvým štátnym útvarom Slovanov na území dnešného Slovenska bola v 7. storočí Samova ríša, neskôr začiatkom 9. storočia to bolo Nitrianske kniežatstvo. Jeho spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava.
► Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej nazývanej Rakúsko-Uhorsko.
► Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska (Československá republika) až do konca roku 1992, okrem obdobia vojnovej Slovenskej republiky v období od 14. marca1939 do 8. mája 1945.
► 1. januára 1993 zánikom Česko-Slovenska vznikla samostatná Slovenská republika. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského pristoru, od 1. januára 2009 je 16. členom Eurozóny, v ktorej sa oficiálnou menou Slovenska stalo eur.
Zdroj: tasr/wikipedia