Kováčska ulica (latinsky Platea fabrorum, nemecky Schmitt/Schmidt/Schmied gasse, maďarsky Kovács utca) patrí k najstarším uliciam v Košiciach, pričom jej názov zostal po stáročia nezmenený, striedali sa len vymenované jazykové variácie. Koncom stredoveku mala táto ulica paralelný názov Slovanská (latinsky Platea Sclavorum, Windische gasse), čo viedlo k domnienkam o tom, že tu ešte pred vznikom mesta mohlo existovať slovanské osídlenie. Avšak doposiaľ realizované archeologické výskumy túto teóriu nepotvrdili. Ulica je zaujímavá aj svojou pestrou výstavbou a skladbou budov. Nájdeme na nej objekty, ktoré sú rozdielne z časového a architektonického hľadiska – nachádzajú sa tu domy z obdobia od stredoveku až do 20. storočia, ale aj z funkčného hľadiska – obytné, školské, cirkevné, obchodné a pohostinské či kultúrne a umelecké. Tieto rozdielne funkcie plní, samozrejme, vďaka svojej centrálnej polohe.
Kováčska ulica si najmä v svojej južnej časti zachovala stredovekú podobu, väčšina domov tu stojí na úzkej parcele a má jedno poschodie tak, ako to bývalo v najstarších Košiciach. Niektoré informácie o týchto časoch vieme s určitosťou, ako napríklad to, že v druhej polovici 15. storočia sa v priestoroch dnešnej Kováčskej ulice nachádzali stajne. V polovici 16. storočia na tejto ulici stál dom, v ktorom žil významný maďarský renesančný lutnista a básnik Sebastián Tinódy.
Ešte do 17. storočia malo veľa obyvateľov ulice meno Kovács alebo Schmidt. V dome s dnešným popisným číslom 9 sa od konca 18. do polovice 19. storočia nachádzal sklad sanitry, ktorá výrazne zapáchala a používala sa pri výrobe pušného prachu.
Zástavbu od čísla 4 po 16 tvoria domy, ktoré možno charakterizovať ako meštianske, v minulosti nazývané aj „domus posterior“ alebo aj zadné domy, čo bolo označenie pre domy, ktoré boli súčasťou majetkov bohatých mešťanov. Tí vlastnili domy aj na Hlavnej ulici, aj tie na Kováčskej ulici, ktoré im boli otočené chrbtom. Cez dvory viacerých budov je možné dostať sa až na Hlavnú ulicu.
Dom číslo 20 so štyrmi poschodiami je v týchto miestach jedným z najvyšších, v minulosti tu sídlili viaceré administratívy, od konca 19. storočia tu sídli Archív mesta Košice.
Školskú výstavbu reprezentujú na Kováčskej ulici budova Dekanátu Právnickej fakulty UPJŠ (číslo 26) postavená v roku 1894 pre Právnickú akadémiu, na mieste zadných traktov Levočského domu, v ktorých sa do 18. storočia nachádzal pravdepodobne najstarší košický pivovar. Oproti stojí ďalšia školská budova postavená v rokoch 1903 – 1907 pre potreby najstaršieho košického gymnázia založeného ešte v prvej tretine 18. storočia. Od roku 1919 nieslo názov Československé štátne reálne gymnázium a bolo prvým v Košiciach, na ktorom sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Patrilo k najväčším stredným školám v celoštátnom meradle a bolo dôležitou kultúrnou ustanovizňou východného Slovenska. Aj susednú budovu (číslo 30) postavili na konci 19. storočia pre školské účely, konkrétne pre mestskú ľudovú školu a na vzdelávacie účely sa používa dodnes, svoje priestory tu má už spomínaná Právnická fakulta UPJŠ.
Čo sa týka nasledujúcich domov, ide o meštianske domy, v ktorých sa bývalo, do popredia vystupuje budova na križovatke Hlavnej a Bielej ulice postavená v 30. rokoch 20. storočia vo funkcionalistickom štýle. Jej jednoduchá a strohá fasáda vhodne dopĺňa Kováčsku ulicu a nenarúša jej stredoveký charakter.
Na Kováčskej ulici majú svoje zastúpenie aj cirkevné budovy. Od 19. storočia na čísle 69 sídli farský úrad evanjelickej reformovanej cirkvi – kalvínov a do ulice zasahujú aj pozemky Kostola svätého Antona Paduánskeho. Dnes sa na nich nachádza parkovisko, ale košický historik Jozef Duchoň naznačuje, že sa na nich mohla v minulosti rozprestierať záhrada alebo hospodársky dvor kostola, dokonca tu v 80. rokoch 20. storočia boli pri terénnych úpravách objavené ľudské kosti.
Kto vyhľadával zábavu a osvieženie, mohol ich nájsť v dvoch legendárnych podnikoch: Malá fajka a U 12 apoštolov. Druhý menovaný podnik funguje do súčasnosti a ide o jeden z najstarších nepretržite jestvujúcich pohostinských zariadení v Košiciach. Pôvodne vináreň U 12 Apoštolov vznikla ešte koncom 19. storočia.
Ani Kováčsku ulicu neobišli asanácie, ktoré boli v Košiciach realizované v 60. rokoch, poznamenali jej východnú časť, na čísle 69 už môžeme nájsť príklad modernej architektúry.
Autor: HistoricKE
Zdroje: Historický výskum HistoricKE, Články číslo 200-225 zo seriálu Prechádzky starými Košicami od Jozefa Duchoňa, publikovaného v Košický večer. Drahoslav Magdoško. Samospráva mesta Košice v stredoveku. Alžbeta Bojková – Eva Wolfová – Mária Ďurkovská. Školstvo v Košiciach v rokoch 1918-1953. In Štruktúry a fragmenty historického vývoja Košíc. Dana Kušnírová a kol. Košické dostaveníčka. Zdeněk Němec. Košice 1780-1918.