Jednou z mála možností, ako príjemne stráviť voľný čas v týchto dňoch lockdownu a obmedzení, je výlet do prírody. Ak premýšľate kam sa vybrať, kde i v zimnom počasí zažijete čaro histórie a návrat do minulosti, je nepochybne dobrou voľbou Turniansky hrad.
Hrad sa týči v nadmorskej výške 375 metrov nad morom a i keď svojou rozlohou je menší, jeho význam bol veľký, nakoľko strážil obchodnú cestu vedúcu z Gemera na Spiš. Výlet je vhodný aj počas zimných dní, keďže cesta na hrad z obce Turňa nad Bodvou netrvá dlho a je celkom pohodlná.
Turniansky majetok sa spomína už v roku 1198 v listine pápeža Innocenta II. a historici sa domnievajú, že už vtedy tu mohol stať malý hrádok. Počas pustošivého tatárskeho vpádu v roku 1242 bol pravdepodobne zničený. Následne túto lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov Ján ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Tatárov do Uhorska. Ján dal nanovo vybudovať hrádok pozostávajúci z hranolovej veže. Slúžil na ochranu cesty Gemera na Spiš. Jánov vnuk si už odvodzoval svoje meno od názvu lokality a Tornayovci boli najväčšími zemepánmi majetkov v Turnianskej župe do začiatku 15. storočia.
Obec bola tiež kráľovským majetkom a v roku 1357 sa stala strediskom hradného panstva. V listine z daného roku sa spomína hrad ako Castrum Thorna, vtedajší majiteľ Ján Tornay ho rozšíril a opravil. Tornayovcom hrad patril do roku 1406, kedy rod vymrel. Hrad získal na krátky čas Štefan Šafár z Branča (Berencs, písal sa rok 1409), následne sa stal majetkom významného gemerského rodu Bebek. Okolo roku 1448 bol hrad krátko obsadený vojskami Jána Jiskru. Imrich Zápoľský ho odkúpil v roku 1476 a príslušníci tejto rodiny vlastnili tunajšie majetky do roku 1531. V rokoch 1540 – 1550 vykonali na objekte nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo bezprostredné turecké nebezpečenstvo. Hrad sa stal súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy patriacej k pohraničným hradom.
Turkom sa podarilo hrad dobyť až v roku 1652. Za stavovského povstania v 17. storočí vedeného Thökölym dal generál Schultz v roku 1685 hrad zbúrať a odvtedy ostal už len v ruinách.
Turniansky hrad budovali postupne po etapách v čase gotického a renesančného obdobia. Skladal sa z dvoch častí, hornej a dolnej. Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, tá je aj dodnes najmohutnejšou časťou zrúcanín. Najvyšší múr s okennými otvormi na východnej strane je pozostatkom gotického paláca, ktorý bol príbytkom hradného pána. Medzi vežou a palácom sa nachádzalo hradné nádvorie. Na severnej strane hradu sa zachoval zvyšok stien druhého mladšieho paláca hradu, ktorý bol menší ako gotický. Pri veľkej renesančnej prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú baštu a dve bašty na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný bastión so širokými múrmi a mohutnými strieľňami chrániaci hrad od prístupu.
Na záver ešte pár zaujímavostí. Samotná Turnianska župa bola vôbec najmenšou v celom Uhorsku a delila sa len na dva okresy – vyšný a nižný. Mestečko Turňa bolo až do zlúčenia turnianskej a abovskej župy v roku 1881 sídelným mestom župy.
V súčasnosti sa o hrad a jeho zveľaďovanie stará občianske združenie Castrum Thorna. Aktuálne sa zameriavajú najmä na záchranu múrov, ktoré sa nachádzajú v havarijnom stave.
Autor: HistoricKE