Súčasťou bolo aj veštenie.
S veľkonočným obdobím sa odnepamäti spájajú rôzne ľudové zvyky a tradície. Veľa z nich sa zachovalo dodnes, či už v pôvodnej podobe alebo sa vplyvom doby upravili. Od minulého roka sa zmenili názvy jednotlivých dní Veľkej noci. Piatok sa po novom nazýva Piatok utrpenia Pána.
„V tento deň sa vykonávali zvyky veľmi podobné ako vo štvrtok – umývalo sa v potoku, ale značkovali sa aj zvieratá, napríklad ovce, pretože sa verilo, že v tento deň údajne necítia bolesť a preto sa aj štiepili stromčeky. Tento deň sa zvyklo aj veštiť, napríklad na Spiši čarovali dievčatá pod vŕbou a hovorili: Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža, bieleho ako kvet a hlavne dobrého ako med,“ priblížila etnologička z Východoslovenského múzea Ľudmila Mitrová.
Od predchádzajúceho dňa – Zeleného štvrtka – nezvonili zvony, ale používali sa rapkáče alebo trúby.
„V okolí Košíc v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok pastieri trúbili na trúby a vyháňali zlých duchov, pretože túto noc sa zvykli údajne stretávať strigy, ktoré napríklad lámali mladé stromčeky, čo bolo v minulosti považované za trestné od 15. do 19. storočia,“ dodala etnologička.