Na Vianoce sa dávala do popredia štedrosť a hojnosť

KošiceKultúra

Prejavilo sa to najmä v počet chodov štedrej večere.

Vianočné dni sú obdobím zvykov a tradícií. Niektoré z minulosti sa zachovali, iné sa postupne vytrácajú. Pre vtedajších ľudí mali hlboký zmysel a prísne sa dodržiavali. Inak to nebolo ani v metropole východu.

„Ak by sme sa mohli pozrieť do minulosti, keby sme tak pootvorili okienko do takej meštianskej rodiny, ktorá žila niekde v dome, ako to vidíme dnes na Hlavnej ulici, mnohé domy sú už zmenené, ale kedysi tam naozaj žili ľudia, tak treba povedať, že Vianoce tak u mestských ľudí, ako aj u dedinských ľudí, boli vždy tým najväčším, najradostnejším sviatkom,“ vysvetlila etnografka Klaudia Buganová.

Dodala, že medzi bohatými mešťanmi a chudobnými dedinčanmi boli rozdiely, avšak pri tradičnej vianočnej večeri pred sviatkom Narodenia Krista dbal každý na štedrosť a hojnosť:

„Tie symboly, ktoré tam boli, a jedlá, ktoré sa jedli, to nebolo len tak. To bola rituálna obradová večera. To znamená, že tie pokrmy, ktoré sa na stôl dostali, boli v hojnom počte, ale boli pôstne, napríklad u rímskokatolíkov aj gréckokatolíkov, a museli sa tam dostať všetky pokrmy, zhotovené z takých produktov, ktoré si človek, najmä ten hospodár na dedine, sám vypestoval.“

Foto
Večera symbolizovala hojnosť a štedrosť / Pixabay

Štedrosť sa prejavila najmä v počte chodov. Dôležitou súčasťou osláv bola návšteva kostola a polnočná omša.

„Toto sa prirodzene dialo vo všetkých oblastiach, ale určité špecifiká, samozrejme, boli. Pri stole prebiehali aj rôzne úkony, myslelo sa na to, že rodina má držať pohromade. Preto sa aj nohy stola obťahovali reťazou, lebo to symbolizovalo tú súdržnosť. Pri štedrej večeri bol aj jeden prázdny tanier, vždy sa myslelo na člena rodiny, ktorý v tom roku odišiel,“ dodala etnografka.

Pokiaľ neexistovala televízia, ľudia trávili čas po štedrej večeri v kruhu svojej rodiny alebo sa navštevovali, pričom si spievali a vinšovali.

Komentáre