Môže spôsobiť závažné hospodárske či environmentálne problémy.
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) v Bratislave oznámil, že na Slovensku bol potvrdený výskyt krasoňa jaseňového. Tento nebezpečný škodca jaseňov bol v rámci pravidelného monitoringu objavený v Strede nad Bodrogom v okrese Trebišov. Vo feromónovom lapači bolo zachytených 18 dospelých jedincov. ÚKSÚP v spolupráci s Národným lesníckym centrom začal delimitačný prieskum s cieľom zistiť a presne vymedziť rozsah nákazy v dotknutej oblasti.
ÚKSÚP vysvetlil, že krasoň jaseňový je invázny hmyz, ktorý napáda stromy rodu jaseň:
„Patrí medzi chrobáky z čeľade krasoňovitých a pochádza z východnej Ázie. V Európe predstavuje vážne riziko pre zdravie jaseňov, pričom najohrozenejším druhom je jaseň štíhly.“
Dospelý chrobák meria 8,5 – 15 milimetrov, má štíhle telo a charakteristické kovovo zelené sfarbenie. Spravidla má jednu generáciu ročne. Dospelé jedince sa vyskytujú od mája do septembra. ÚKSÚP priblížil, že samičky po párení kladú vajíčka do trhlín kôry jaseňov:
„Najväčšie škody spôsobujú larvy, ktoré sa vyvíjajú pod kôrou. Po vyliahnutí prenikajú do kambia a lyka, kde vytvárajú typické kľukaté chodbičky. Tým narúšajú transport vody a živín, čo vedie k postupnému chradnutiu stromu. Prvými príznakmi napadnutia sú rednutie koruny od jej vrcholu, odumieranie konárov a následne úhyn celého stromu, ku ktorému môže dôjsť už za dva až tri roky.“
Charakteristickým znakom výskytu krasoňa jaseňového sú výletové otvory v tvare písmena D na kmeni alebo hrubších konároch. Tento chrobák patrí medzi prioritných škodcov Európskej únie, teda organizmy s najvyšším potenciálom spôsobiť závažné hospodárske, environmentálne a spoločenské škody. Na Slovensku sa jeho výskyt každoročne monitoruje. V prípade, ak verejnosť spozoruje príznaky napadnutia jaseňov alebo nájde podozrivého chrobáka, má kontaktovať rastlinolekárskeho inšpektora ÚKSÚP podľa regionálnej príslušnosti alebo zaslať oznámenie mailom na agrilus@uksup.sk. Do oznámenia je potrebné uviesť lokalitu nálezu, stručný opis príznakov a priložiť fotografie poškodenia alebo škodcu.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč reagoval, že Slovensko realizuje viaceré kroky vrátane zasadnutia o opatreniach. Okrem toho bude úzko spolupracovať aj s Maďarskom. Takáč očakáva aj pomoc Európskej komisie.
Agrorezort avizoval, že monitorovacia sieť bude kvôli záchytu škodcu rozšírená o ďalšie feromónové lapače:
„Rozšírenie monitoringu je nevyhnutné vzhľadom na obdobie letu dospelých jedincov, ktoré prebieha od konca mája do začiatku septembra.“
V lokalite sa zrealizuje intenzívny prieskum, ktorý bude zameraný na vyhľadávanie ďalších dospelých jedincov mimo lapačov, zisťovanie prítomnosti lariev a ostatných vývojových štádií škodcu a identifikáciu príznakov napadnutia hostiteľských rastlín. Vzhľadom na to, že krasoň napáda najmä vrchné časti koruny hostiteľských stromov, prieskum bude komplikovaný. Podobné príznaky poškodenia spôsobuje na Slovensku aj rozšírené hubové ochorenie jaseňa, ktoré vyvoláva patogén Hymenoscyphus fraxineus, pričom jeho symptómom je usychanie konárov vo vrchných častiach koruny.
Ministerstvo doplnilo, že výskyt škodcu na Slovensku bude možné potvrdiť po zistení ďalších dôkazov vrátane nájdenia živých jedincov mimo monitorovacích lapačov, nálezov lariev alebo iných vývojových štádií či potvrdenia poškodenia hostiteľských rastlín spôsobeného škodcom. Ak sa potvrdí výskyt krasoňa na Slovensku, bude potrebné vyhlásiť zamorenú, nárazníkovú zónu a zrealizovať delimitačný prieskum. Okrem toho sa príjmu eradikačné opatrenia, zavedú sa opatrenia na zákaz alebo obmedzenie premiestňovania hostiteľských rastlín, dreva a ďalších regulovaných predmetov.
Zdroj: TASR