Prvé kolo prezidentských volieb upútalo aj pozornosť zahraničných médií a odborníkov. Prečítajte si ich reakcie.
Sociológ Ivan Gabal pre ČT24 uviedol, že hlasovanie v prvom kole ukazuje posun v slovenskej spoločnosti za ostatné mesiace. Ukazuje to podľa neho prepad posledných miest v rebríčku:
„Táto orientácia je zamietnutá, Rusko nie je pre slovenských voličov dôveryhodný partner ani z hľadiska z hľadiska svojho vonkajšieho aj vnútorného správania. To je ten prvý záver, ktorý sa mi zdá dôležitý.“
Ako ale ďalej uviedol, je stále zrejmé, že Slovensko zostáva stále rozdelené a viacerí Slováci sú nespokojní.
„To rozdelenie medzi mestom a vidiekom je zásadné a hlboké a podľa môjho názoru menšia účasť - aj keď bola na prezidentské voľby vyššia, ale 50 - 52 percent nie je vysoká účasť - umožnila prevahu mestského elektorátu a zaostávanie kandidáta, ktorý predstavuje vidiecky elektorát. A druhá vec, tá hlbšia nespokojnosť - to si myslím, že bude výzva pre nového prezidenta, nielen Slovensko stabilizovať a upokojiť, ale bude potreba Slovensko modernizovať,“ doplnil Gabal.
Nespokojnosť Slovákov je podľa neho najmä v oblasti verejnej správy, infraštruktúry, verejných služieb, zdravotníctva či v školstve:
„Kto sa pozeral na poslednú veľkú predvolebnú debatu deviatich mužských kandidátov, tak na tej národnostnej časti videl do 19. storočia. My sme na tom relatívne lepšie - to Klausovsko-Zemanovské provinčné 20. storočie je relatívne modernejšie. Slovensko má v sebe kus práve ešte toho 19. storočia a politici ho neprekonávajú ani v atmosfére, ani v reálnych výsledkoch a dokonca apelujú, aby zostali tam, kde sú.“
Dodal, že to vidno napríklad aj na malej účasti maďarských voličov. Podľa neho ani Ivan Korčok zatiaľ nenašiel recept, aby týmto voličom ponúkol alternatívu európskeho Slovenska, ktoré bude dobrým domovom aj pre maďarských voličov a najmä pre mladých ľudí. Sociológ z Karlovej univerzity Karol Lovaš v diskusii uviedol, že Slovensko už nie je v 90. rokoch:
„Dnes sú Maďari rozptýlení vo viacerých politických stranách. Mám pocit, že mnohí maďarskí voliči už volili v prvom kole či už Petra Pellegriniho alebo Ivana Korčoka. A tí, ktorí zostali Krisztianovi Forróovi, to sú tí, ktorí sú skôr orientovaní na Maďarsko a tam sa očakáva podpora pre Petra Pellegriniho. Treba pripomenúť, že v posledných parlamentných voľbách na Slovensku sa do Národnej rady nedostali predstavitelia extrémistických strán, t. z. Republiky a Mariana Kotlebu. Ich voličov do istej miery asimiloval Robert Fico a potom zostali voliči, národne orientovaní, ale je to taký "bizár" tých voličov, ktorí zostali Štefanovi Harabinovi. A práve o nich sa teraz bude viesť boj.“
Britský denník The Guardian píše, že proeurópsky bývalý minister zahraničných vecí zaznamenal prekvapivé víťazstvo, keď porazil kľúčového spojenca populistického premiéra Roberta Fica. Podľa denníka sú voľby pre Fica šancou, aby posilnil svoje mocenské zovretie, opozičné sily chcú však protiváhu jeho vláde. The Guardian doplnil, že podporovatelia proruského kandidáta Štefana Harabina môžu pomôcť Pellegrinimu. Novinári spomenuli aj aktuálnu situáciu v našej krajine, konkrétne posun v zahraničnej politike, prepracovanie trestných zákonov či napäté vzťahy s médiami. Tieto kroky podľa denníka viedli k sérii protestov ako aj kritike súčasnej hlavy štátu Zuzany Čaputovej.
Aj európsky portál Politico v súvislosti s prezidentskými voľbami spomenul kroky vládnej koalície, ktorá sa rozhodla ukončiť vojenskú podporu Ukrajine a znížiť tresty za korupciu. Pellegriniho predstavil ako bývalého premiéra, ktorý v úrade nahradil Roberta Fica po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Agentúra DPA uviedla, že volebná kampaň pred prezidentskými voľbami v SR bola zatienená vojnou na Ukrajine a nezhodami v domácej politike medzi vládou a liberálnou opozíciou. Agentúra Reuters víťazstvo Ivana Korčoka v sobotňajšom prvom kole označila za prekvapivé. Slovenských voličov podľa nej polarizovala vojna na Ukrajine, vysoká inflácia a chaotické vládnutie koalície v rokoch 2020-2023. Fico v niektorých oblastiach rázne zmenil smerovanie slovenskej zahraničnej politiky, ukončil podporu pre Ukrajinu a otvoril dialóg s Moskvou, hoci Európska únia ruský režim izoluje.