V Osvienčime bol najprv umiestnený v baraku, kde boli malé deti, bol totiž rovnako vysoký ako ony.
Židovské korene schovávajú v Košiciach aj neštandardné príbehy. Jedným z nich je aj život umelca Ľudovíta Felda, ktorý prežil Osvienčim. Umelec sa narodil v roku 1904 v Košiciach do početnej židovskej rodiny. Napriek tomu, že jeho rodičia pracovali ako robotníci, Feld študoval na miestnej výtvarnej škole Eugena Króna. V detstve sa u neho prejavila choroba štítnej žľazy a vo veku šesť a pol roka prestal rásť. Ľudovít Feld zomrel v roku 1991 ako 87-ročný a je pochovaný na židovskom cintoríne.
„Ostal maličký človiečik, mal výšku približne šesťročného dieťaťa,“ uviedla kurátorka Galérie Ľudovíta Felda Jana Teššerová.
Po skončení školy v Košiciach Feld študoval v Budapešti na vyššej škole výtvarnej. Po univerzitnom štúdiu založil v rodnom meste výtvarnú školu pre deti. V tom čase nastala vojna, holokaust a Feld bol deportovaný spolu s ďalšími košickými Židmi a jeho rodinou do Ovienčimu. Keď v tom čaše prišiel Feld do tehelne, kde zhromažďovali židovské obyvateľstvo, pri registrácii bola prítomná jeho žiačka, ktorá zaznamenávala mená zhromaždených.
„Povedala mu „Lajci bácsi, utekajte domov. Ja vás zapíšem, ale choďte domov, nechoďte sem“. Ľudovít Feld sa vrátil domov, ale zistil, že v tehelni je celá jeho rodina a ostal sám. Tak na druhý deň zobral nejaké jedlo, skicáre a dobrovoľne sa išiel prihlásiť do zberného tábora,“ vysvetlila Teššerová.
Tento návrat na „miesto činu“ teda spôsobil to, že Feld i jeho celá rodina skončili v Osvienčime. Umelec mal osem súrodencov. Jeho brat Izák sa zachránil po vojne emigráciou do Londýna a sestra Frida potom žila v Bratislave. Feld u nej po návrate z koncentračného tábora istý čas prebýval, keďže nemal peniaze, zázemie a bol po psychickej stránke zničený.
V Osvienčime bol Feld najprv umiestnený v baraku, kde boli malé deti, bol totiž rovnako vysoký ako ony. Niekto ale na neho upozornil doktora Josefa Mengeleho s tým, že Feld pekne kreslí.
„Každý deň ho Mengele volal k sebe a Lajci bácsi musel kresliť jeho obludné pokusy na deťoch, ženách, dvojčatách, Rómoch a hendikepovaných,“ objasnila Teššerová.
Historické fakty tiež dokazujú, že Feld sa obával toho, že jedného dňa sám skončí ako pokus doktora Mengeleho. Mal ale šťastie. Prežil a Červená armáda tábor oslobodila. Po pobyte u sestry v Bratislave sa Feld vrátil do Košíc, kde prežil zvyšok života.
„Často ho bolo vidieť v meste, ako maľuje. Bol veľmi inteligentný, citlivý, skvelý filozof. Výborný kresliar, venoval sa grafike,“ opísala Felda kurátorka.
Umelec si vyberal témy v závislosti od doby. Pred vojnou sa venoval portrétom či budovám, po vojne maľoval napríklad portréty detí, košické budovy a kreslil grafické listy. Medzi jeho obľúbené patrili aj akvarely.
V roku 2015 v Košiciach otvorili na umelcovu počesť Galériu Ľudovíta Felda. S nápadom na priestor prišla Silvia Fishbaum, ktorá žila v Košiciach, no v 1979 emigrovala do Spojených štátov a vydala sa tam. Pravidelne sa ale vracala na Slovensko.
„Chcela dať Lajci bácsimu peniaze, ale on jej na to povedal, že nie je žobrák, aby od nej prijal peniaze. Tak si od neho objednávala obrazy s tematikou holokaustu, za ktoré mu platila. To bol čestný obchod,“ vysvetľuje kurátorka Teššerová, s tým, že Feld bol hrdý človek.
Fishbaum dodala, že síce neboli blízki priatelia, no boli k sebe úctiví. Podľa jej slov rád chodieval do mesta, keď bolo pekné počasie.
„Keď som išla domov zo školy (Jana Tešerová bola učiteľka – pozn. SITA) a bolo pekné počasie, vedela som, že bude niekde pri Dóme sv. Alžbety, pri Urbanovej veži alebo v uličkách mesta. Tam totiž nachádzal inšpiráciu pre svoje diela. A ako som išla, prvý obchod na terajšej Alžbetinej ulici boli lahôdky. Vedela som, že má rád lekvárové koláče a vždy som išla do obchodu, kde sa ma pani spýtala ´Lekvároš?´, ktorý už pre Lajci bácsiho pripravila. Tak som mu ho vždy odniesla a on sa z toho tešil,“ uviedla ďalej Tešerová, ktorá bola v tom čase učiteľka.
Súčasné obrazy v Galérii Ľudovíta Felda zapožičala pani Fishbaum, ktorá od umelca tieto obrazy nakupovala. Podmienkou zapožičania bolo práve vytvorenie galérie.
„Galéria sa stavala niekoľko rokov, neboli na to peniaze. Každá stavba je náročná, a táto obzvlášť, keďže sú tam priestory v suteréne,“ vysvetľuje kurátorka.
Expozícia disponuje aj ôsmimi obrazmi o holokauste. Kurátorka taktiež dodala, že galéria je úspešná a denne v nej vysvetľuje stredoškolákom práve o holokauste:
„Snažím sa žiakom objasniť to hrôzostrašné obdobie, a tiež ich tak trochu zaviazať, aby nedovolili, aby sa toto obdobie temna vrátilo.“
Zdroj: SITA